sicílsky život v tieni sopky Etny
Nohou kreslím srdiečko do sopečného popola, ktorý len predchvíľou dopadol na zem. Zdola bol vidieť len kúdol dymu, ktorý zatienil časť oblohy akoby sa blížila silná búrka. Až na to, že namiesto hromov sa ozýva zo Zeme dunenie, bublanie magmy, ktorá sa tentokrát štverá na povrch jedným z hlavných kráterov. Teraz už len vytriasam popol z vlasov a počúvam tieto mystické zvuky, ktoré mi naháňajú zimomriavky. Podľa mnohých by som v tom momente mala vziať nohy na plecia a utiecť, ideálne na Slovensko, kde je bezpečne.
V tomto blogu sa dočítaš:
- čo vyvádzali grécki bohovia na Sicílii;
- či sa boja Etny viac Sicílčania alebo ľudia zo zahraničia;
- ako vyzerá deň, keď sa Etna prebudí;
- prečo je to obľúbené miesto na život.
Etna. Mama Etna. Jej veličenstvo Etna. Muncibbeddu. To v sicílčine (lebo je urážka povedať, že na Sicílii sa rozpráva po taliansky a vôbec, že sme v Taliansku) znamená krásna hora. Jeden z najaktívnejších vulkánov na svete. Mnohým naháňa hrôzu, no nie tým, ktorým by mohla. Pre Sicílčanov je to priam posvätné miesto zahalené množstvom mýtických príbehov, ktoré tvoria sicílsku identitu.
Dielňa gréckych bohov
Kedysi dávno, keď po Zemi kráčali grécki bohovia (presne tak ako v seriáli Kaos), sa po skončení Trójskej vojny vracal Odyseus domov do rodnej Itaky. Počas tejto cesty, ktorú Homér opisuje v epose Odysea, robí kráľ Itaky štrnásť zastávok. Aj keď všetky z nich boli dostatočne dôležité na to, aby nechali vzniknúť prvému cestopisu, za zmienku stoja najmä štyri, ktoré Odyseus so svojou družinou spravili na najväčšom stredomorskom ostrove.
Nielenže sa vtedy verilo, že za všetko na svete (ako bol vtedy známy) môžu grécki bohovia, tiež sa verilo, že Sicília bola len ostrovom vyhnancov, kvôli prítomnosti boha Héfaista. Boha ohňa sem kedysi vyhnali, aby čmudil a triasol krajinou niekde mimo ostatných, ktorý sa tu stretol s kyklopmi. kyklopa Polyphéma a jeho kyklopích druhov. Polyféma, syna boha morí a oceánov Poseidona, neželaní návštevníci rozrušili a tak sa ich rozhodol uväzniť vo svojej jaskyni. Odyseovi sa Polyféma podarilo prekabátiť a oslabiť a z jaskyne utiecť.
Aspoň tak si to pamätá história, ktorú neskôr geológovia obohatili o pár čísel a pracovných názvov. Dnes nám túto zásadnú historickú udalosť pripomínajú faraglioni pri mestečku Aci Trezza. Tieto šutre (alebo geologicky stohy) Polyfémus hádzal po Odyseovi a jeho druhoch, no omámený vínom netrafil ani jedného. Či sa Odyseus ešte niekedy na ostrov vrátil, to nám už história nehovorí, rovnako ako to, ako a prečo začala byť Sicília osídlená až dokým sa nestala súčasťou Magna Graecia.
Nepochopení Sicílčania
Aj keď život na úpätí sopky nie je jednoduchý, žije tu až 20% Sicílčanov, približne jeden milión. Na otázku "prečo" však dodnes mnohí (žijúci mimo Sicíliu) nevedia nájsť odpoveď. Asi je to jeden z dôvodov, prečo Sicílčania ostávajú dlhodobo (viď tak aspoň odkedy sa sicílska história začína písať) nepochopení. Veď kto už by len chcel dobrovoľne žiť na ostrove, ktorý raz za čas vybuchne.
Je začiatok júla 2024 a keď mi telefón začne odrána zvoniť, Sicília je mojim prechodným domovom už viac ako mesiac. Prichádzajú mi správy, či som v poriadku, či netreba evakuovať... Pozriem sa z okna na ulicu a život beží rovnako ako deň predtým. Otvorím Facebook (ako najideálnejší zdroj aktuálnych informácií) a všade (keďže som v 20 sicílskych skupinách) vidím fotky mamy Etny chŕliace lávu. S obavami volám mojim známym žijúcim v meste Naxos pod sopkou. "Sí sí, Etna sa zobudila. Dalo sa to čakať, bola ticho príliš dlho. Ale inak sme v práci, nejako to nevnímame." "Jak že nevnímate? Veď celá Európa je v strese."
No zatiaľ čo kúdol dymu stúpa k nebu od jedného z hlavných kráterov, na pobreží Iónskeho mora si Sicílčania vychutnávajú svoju rannú kávu na balkónoch domov v štýle sicílskeho baroka. Na diaľnici medzi Katániou a Messinou sú zápchy ako v ktorýkoľvek iný deň. Čerstvé pistáciové croissanty rozvoňali ulice rovnako. Len pár lietadiel museli odkloniť do Palerma. A zatiaľ čo európske krajiny pomaly organizujú repatriačné lety, ja sa vyberám za tým mystickým zvukom bublajúcej magmy.
História ukrytá v prúdoch lávy
Juhovýchodná strana sopky, z ktorej sa bežne stúpa nahor, je poprepletaná rôznymi prúdmi lávy z rôznych rokov. Tá väčšinou necestuje príliš ďaleko, zastaví sa len niekoľko metrov od krátera, ktorý sa zrovna otvoril. Dodnes len pár erupcií, ktoré si vyžiadali výraznejšie materiálne škody, tie najznámejšie z roku 1669, kedy láva došla až ku bránam Katánie, 1929 a napokon 2002. Rok 2002 je dodnes považovaný za perfektný príklad erupcie, kedy Etna chŕlila lávu z viacerých novootvorených kráterov po dobu niekoľkých mesiacov. Erupcia z roku 2024 je proti tomu zďaleka bezvýznamná, dokým o nej nezačnú informovať média mimo ostrova.
Aj keď láva necestuje príliš ďaleko po zemi, druhá vec je, kam sa menšie čiastočky dostanú vzduchom. Keď kreslím srdiečko do sopečného prachu, som vo výške 1.900 metrov nad morom, pri popoulárnych kráteroch Silvestri, na centrálnom parkovisku. Vyššie ku hlavným kráterom to už ide iba lanovkou a terénnymi autobusmi. Keď však dobre zafúka, tento prach môže pokojne dopadnúť až v Katánii a blízkych dedinkách. To je ten moment, kedy sa začnú odkláňať lietadlá do Palerma, cesty a ulice zatvárať pre zametanie. Sicílčania dopijú svoju kávičku a až potom sa začnú zaoberať tým bordelom, ktorý im Etna nechala na dvore. Zametá sa a zametá, až dokým nie je čisto. Potom dážď zmyje všetko to, čo zabudli na streche, a môže sa začať odznova. No aspoň bude pohnojená záhradka.
Mama Etna
Z Héfaistovho remesla však nevznikol len Aténin štít, Achilova výzbroj či Erotove šípy, ale ako vedľajší produkt sa sformoval celý ostrov ako ho poznáme dnes. Ostrov, ktorý prekypuje svojou úrodnosťou, kvalitným stavebným materiálom, oceňovanými vínami a scenériami, ktoré si zamilovali nielen herci z druhej série seriálu Biely lotos.
Zvetralá láva poskytuje ideálne podmienky mnohým rastlinným druhom. Každý, kto sa tu za ostatné storočia vystriedal (a že ich nebolo málo) nejakým spôsobom do tejto rozmanitej úrody prispel. Féničania olivami a figami, Rimania obylninami, Španieli paradajkami a indickými figami, alebo Arabi citrónmi, baklažánom a preslávenými pistáciami. Dnešná sicílska gastronómia sa vďaka týmto vplyvom dodnes výrazne odlišuje od toho, čo poznáme z talianskej pevniny. Čadičová krajina potom pomohla Sicílčanom úrodu uskladňovať v jaskyniach, ktoré ideálne izolovali teplotu počas celého roka.
Sicílčania nemajú voči Etne výčitky, dáva im napokon omnoho viac, než berie. Úrodu, ochranu, krásnu prírodu aj silnú identitu, ktorej je Etna na najväčšom stredomorskom ostrove symbolom. Aj preto ju nikto nenazýva inak než "mama Etna", čo zaobaľuje veľmi komplexný vzťah, ktorý ku jednému z najaktívnejších vulkánov na svete majú. A keď sa Etna nahnevá viac a donúti ich zbaliť si svoje saky-paky, tak si to s najväčšou pravdepodobnosťou zaslúžili za to, ako sa ku ostrovu správali.
Na Sicílii som v roku 2024 strávila zhruba štyri mesiace, ktoré som dokumentovala aj na mojom Instagrame. Ak ťa zaujíma viac z ostrova pistácií, tých najčervenších paradajok a najchutnejšieho olivového oleja, nájdeš to vo výberoch @lucia.gave.
♡ gave
