Miesto, kde sa dívam na zapadajúce slnko odrážajúce sa od najvyššej hory Kapverd, ešte pred desiatimi rokmi neexistovalo. Aspoň nie v tejto podobe. To, čo existovalo, je dnes pochované lávou. Život na úpätí aktívnej sopky je nevyspytateľný, no miestni by ho za nič nemenili. Hneď po konci erupcie spojili sily, aby svoju rodnú dedinu vystavali nanovo. Navštíviť ostrov Fogo je viac než len sa pozrieť na svet z výšky takmer 3.000 metrov nad morom. Je to spoznať svet, kde je sila komunity a lásky k prírode viac, než prírodné pohromy.
V tomto blogu sa dočítaš:
- ako vyzerá život 10 rokov po výbuchu sopky Fogo,
- či sa obyvatelia Foga neboja aktívnej sopky,
- prečo majú Kapverďania na Fogu blond vlasy,
- ako sa líši život v rôznych nadmorských výškach,
- kam sa vydať po výstupe na Pico do Fogo (alebo ak výstup neplánuješ).
Ak ťa zaujíma iba samotný výstup na najvyššiu horu Kapverd Pico do Fogo alebo ako si naplánovať cestu na ostrov Fogo, čítaj tento článok.
Ako samozvaná laická someliérka som nikdy nebola fanúšikom sladkého červeného vína, no pán miestneho baru ma presvedčil dať mu šancu. Rozhodnem sa neprotirečiť. Chã do Fogo, chutné víno, ktoré Fogo preslávilo medzi turistami, tu síce neďaleko vyrábajú, no domáci ho nepijú. Tu sa pije domáce víno manecon, na ktoré má každá rodina ten svoj najlepší recept. Tak, ako u nás na halušky či guláš.
Slnko zapadá a s každým centimetrom čo sa blíži ku horizontu teplota v kaldere klesá. Z 28 stupňov a ostrého slnka, ktoré mi bolestivo spálilo pery, sa stáva 8 stupňov a Pico do Fogo mi v tme mizne pred očami. O chvíľu ho možno rozoznať len podľa silulety obklopenej miliónmi hviezd. Dedina Chã das Caldeiras, ktorá je v kaldere jediná, sa bez pouličného osvetlenia ponorí do tmy a ja si zapínam páperovú bundu na troch ďalších vrstvách oblečenia. Miestny bar osvieti chabé svetlo, no aj tak sa všetci začnú poberať domov, až napokon všetko stíchne.
Noc bez svetelného smogu
Život s ohňom
Ešte pred pár hodinami som stála tam hore, o 1.100 metrov vyššie, na vrchole sopky Fogo, čo v portugalčine znamená oheň. Odtiaľ zhora sa dedinka Chã das Caldeiras, môj domov na pár dní, javí byť v porovnaní s celou kalderou maličká. No aj bez okuliarov je možné ukázať ju úplne presne podľa toho najčiernejšieho prúdu lávy, ktorý ku nej siaha. Ten je spomienkou na poslednú erupciu v roku 2014 pochovávajúcu pôvodnú dedinu.
"Odkedy som bol dieťa, behal som hore. Každý kameň tu poznám naspamäť. Viem, kde stál ktorý dom, než sopka v roku 2014 vybuchla," rozhliada sa okolo môj horský sprievodca Rosy. "Vidíš tu lávu tam? S bratom sme ju chodili pozorovať ku kráteru [na juhozápadnej strane hlavného krátera]. Šli sme tak blízko ako sa len dalo, až dokým nás nezačalo páliť telo. Trvalo niekoľko dní, kým zavalila prvé domy. Taký je život v okolí sopky. No nemenil by som. Veď sa na to pozri."
Dedinka Chã das Caldeiras a láva z roku 2014
Rosy vtedy ešte ako mladý chalan s rodinou odišiel do hlavného mesta na západe ostrova. V minulosti však silnejšie výbuchy vyhnali obyvateľov na iné ostrovy, predovšetkým na ostrov Brava v 17. storočí. Ako to však už s Kapverďanmi chodí, láska ku ich domovine je silnejšia, než nejaké prírodné pohromy. Hneď, keď je to možné, sa do svojich rodných dedín a miest vrátia, aj keď to znamená začínať od nuly - a tak sa ešte dnes stále buduje dedinka Chã das Caldeiras, kde Rosy prevádzkuje svoj vlastný penzión a sprevádza ľudí na horách.
Celé jej okolie, celá kaldera, je unikátnou galériou rôznych lávových útvarov, ktoré tu postupne vznikali. Na niektorých miestach je dosiaľ v týchto útvaroch vidieť súvislý prúd vytekajúcej a rôzne sa stáčajúcej lávy. Aj keď som precestovala rôzne sopečné oblasti, s niečim podobným som sa ešte nestretla. Preskakujem zo skaly na skalu, obdivujem farby, ktoré sa v týchto horninách striedajú podľa obsahu rôznych minerálov, až dokým ich z času na čas nepreruší vinič alebo jablone.
Galéria lávových útvarov
Láva z polovice 19. storočia
Dúhová hora vytvorená minerálmi obsiahnutými v chladnúcej magme
Ostrov dobrého vína a kávy
Mohlo by sa zdať, že obyvatelia Chã das Caldeiras sa rodia s túžbou po adrenalíne alebo sebetrýznení. Pre niektorých môže byť nepochopiteľné, prečo by na takomto mieste ostávali, keď im len nedávno sopka všetko vzala. Stačí však, keď sa okolo seba rozhliadneš a uvidíš, že to nie je len o tom dychberúcom prostredí, ktoré ťa obklopuje.
Medzi oblakmi a vínnou révou
"Dnes je zima, budú dobré dažde," poznamená Rosyho sestra Isabel na margo mojich vrstiev oblečenia a prileje mi ešte trochu maneconu v jej domácom bare. "Pred týždňom bola tu hore námraza, to znamená, že cez leto bude dobre pršať a bude dobrá úroda."
Sopečné oblasti (napríklad taká Sicília) majú od pradávna povesť kvalitnej pôdy vďaka mixu minerálov a živín. Preto, keď koncom 19. storočia navštívil ostrov Fogo gróf François Louise Armand (a ešte niečo ďalej) z francúzskeho Montrondu (skrátene proste Armand Montrond) a zamiloval sa do tohto ostrova, bol jeho plán v momente jasný. Francúzskemu vínu sa na ostrove začalo nesmierne dariť a postupne ku nemu pribudla aj káva a ďalšie produkty v dedine Mosteiros na severozápade ostrova.
Spoločne s ostrovmi Santiago a Santo Antão sa tak aj ostrov Fogo preslávil svojou poľnohospodárskou produkciou, ktorá ho ešte obzvlášť odlišuje vďaka káve a vínu. Víno sa nepestuje už na žiadnych ďalších ostrovoch. Montrodove deti rozšírili pestovanie aj v kaldere, kam sa pravidelne vydávali, až sa rozhodli založiť tu dedinu Chã das Caldeiras, v ktorej teraz ostávam. Stali sa tak jednou z troch rodín, ktorá tu dnes žije a venuje sa okrem poľnohospodárstvu aj turistom, ktorí prichádzajú ostrov dobrého vína a kávy objaviť. V kaldere ich víta hŕstka barov, ktoré okrem miestneho vína pripravia aj dobrý obed z miestnych surovín.
Provizórne budovy medzi lávovými políčkami
Kapverďania s blond vlasmi a perfektnou francúzštinou
Kým sedím v jednom z týchto barov, u Rosyho sestry Isabel, stihne mi porozprávať všetky pikošky z dediny. Kto, kde, kedy, s kým a ako... Medzi všetkými jej príbehmi však stále drží nemenné prvenstvo Armand Montrond. Nielen si on obľúbil ostrov, ale aj ostrov si obľúbil jeho, preto si vyslúžil prezývku"francúzsky brat" ("Nho Erman di França"). Rovnako to bolo aj s miestnymi ženami. Nezasadil tak len dodnes vyhľadávané víno ale desiatkami potomkov aj gény, ktoré tu už druhým stročím prežívajú. Dodnes ho tu pripomínajú Kapverďania s kučeravými blond vlasmi nesúci jeho priezvisko.
Montrond očividne svojou veľkou rodinou inšpiroval miestnych, lebo Isabel pokračuje príbehom o mužovi, ktorý dnes má 49 rokov a 50 detí. Kvôli zlej starostlivosti ich však prežila len polovica. Za tých 49 rokov sa však mnohé zmenilo, dnes je Fogo omnoho modernejšie vrátane zdravotnej starostlivosti, za ktorou už netreba cestovať. "Tu v dedine sme tri veľké rodiny. Ak si chceš nájst partnera, musíš ísť prinajmenšom do São Filipe, ale ideálne na iný ostrov. Lebo je veľká šanca, že tu to bude tvoj príbuzný," smeje sa Isabel. Sama má štyri deti a dve práce, ktoré ju živia. Domáca reštaurácia, v ktorej sedím, jednou z nich. Dúfa, že turizmus na ostrove sa opäť stane populárnejším a jej biznis bude rásť.
Zostup do Chã das Caldeiras
Bordeira (hranica) okolo kaldery má výšku aj 1.000 metrov
Iná nadmorská výška, iná kultúra
Keď na ostrov prišiel Montron, Fogo sa ešte volalo São Filipe. Kapverdské ostrovy dostávali pomenovania podľa dní, kedy boli objavené a Fogu pripadol práve deň sv. Filipa. Dnes toto mesto prislúcha už len jeho hlavnému mestu, prezývanému aj mesto sobrados. Spomedzi všetkých kapverdských miest je práve São Filipe vitrínou typických dvojposchodových kolonialistických domov pastelových farieb s vnútorným nádvorím.
Poobedie v São Filipe
Pláž s vulkanickým pieskom pod mestom
O 1.600 metrov vyššie však po farebných sobrados nieto ani stopy. Vystriedali ich totiž zvláštne guľaté domčeky funcos roztrúsené po kaldere. Rozoznať ich je častokrát možné iba vďaka betónovej streche, niekedy s palmovým lístím, ich konštrukcia zo sopečného kameňa splýva s prostredím kaldery. Tento kameň sa osvedčil ako dobrý izolant, čo je v týchto výškach a pri zmenách teplôt veľkou výhodou. Magma sa na niektorých miestach nenachádza príliš hlboko a preto tieto funcos geotermálne vyhrieva. Nanešťastie ja neostávam vo funcos a magma je odomňa vzdialená dostatočne na to, aby som mohla spať v tých istých troch vrstvách, v ktorých som predchvíľou popíjala ten manecon.
Iná nadmorská výška, iná teplota, iné bývanie, iná kultúra, iné pitie, iná každodennosť... Čo sa však nemení je, že aj tu budú miestni umelci po večeroch spievať Sodade či Dança ma mi Kriola a celý bar s nimi.
Funco pri vstupe do kaldery
Tam, kde oddychoval aj kapverdský prezident
Prísť na Fogo a zamerať sa len na výstup na sopku znamená pripraviť sa o mnohé krásnosti a príbehy, ktoré tento ostrov ponúka. Aj päť dní na jeho návštevu je málo a sama sebe vyčítam, že som si toho času nevyhradila viac. Kalderou vedie napríklad aj via ferrata, viacdňový prechod hrebeňom Bordeiry (steny kaldery), alebo nenáročné chodníky až do vinární alebo do lesa Monte Velha.
Trek v kaldere po červenozelenej značke smerom do Monte Velha
Už len priblíženie sa ku lesu črtá úplne nový svet. Čiernota sopečného kameňa je nahradená zeleňou, ktorej sa na severe ostrova darí po celý rok. Nie nadarmo je táto oblasť vyhlásená ako národný park. Po výstupe to tentokrát beriem oddychovejšie, bez veľkých prevýšení, prechádzam sa pomedzi eukalypty, akácie, borovice, cypresy... Všetko rozvoniava a štebot vtákov tomu dodáva krásnu atmosféru. Až na pár miestnych vykonávajúcich údržbu lesa som tu úplne sama a všade je ticho. Nečudo, že si takéto miesto pre svoje letné sídlo zvolil prvý prezident Kapverdskej republiky Aristides Pereira.
Chodník, po ktorom kráčam, by ma o pár hodín zviedol až do dediny Mosteiros za kávou a plantážami. No v kaldere ma čaká ešte ďalšia noc pred návratom do São Filipe a mojou ďalšou cestou na ostrov Brava. Po asi kilometri sa pri starom prezidentovom dome otočím a vyberiem späť do Rosyho penziónu. Ešte stále je horúco a tak si vychutnávam lúče slnka, dokým zas nezájde za stenou kaldery. Ale to už možno budem popíjať ďalší manecon... ;-)
Ak sa na Fogo chystáš a zaujíma ťa viac o plánovaní cesty a samotného výstupu, prečítaj si tento článok. Všetky dôležité informácie o cestovaní na Kapverdách nájdeš tu. Ak tam nenájdeš odpovede na svoje otázky, spojme sa cez Instagram alebo mail gavelucia@gmail.com.
♡ gave
