Preskočiť na hlavný obsah

Zaujímavé

sicílsky život v tieni sopky Etny

Nohou kreslím srdiečko do sopečného popola, ktorý len predchvíľou dopadol na zem. Zdola bol vidieť len kúdol dymu, ktorý zatienil časť oblohy akoby sa blížila silná búrka. Až na to, že namiesto hromov sa ozýva zo Zeme dunenie, bublanie magmy, ktorá sa tentokrát štverá na povrch jedným z hlavných kráterov. Teraz už len vytriasam popol z vlasov a počúvam tieto mystické zvuky, ktoré mi naháňajú zimomriavky. Podľa mnohých by som v tom momente mala vziať nohy na plecia a utiecť, ideálne na Slovensko, kde je bezpečne.  V tomto blogu sa dočítaš: čo vyvádzali grécki bohovia na Sicílii; či sa boja Etny viac Sicílčania alebo ľudia zo zahraničia; ako vyzerá deň, keď sa Etna prebudí; prečo je to obľúbené miesto na život. Etna z antického divadla v meste Taormina Etna. Mama Etna. Jej veličenstvo Etna. Muncibbeddu . To v sicílčine (lebo je urážka povedať, že na Sicílii sa rozpráva po taliansky a vôbec, že sme v Taliansku) znamená krásna hora. Jeden z najaktívnejších vulkánov na svete. Mnohým nah...

na ceste

"Dávaj si pozor, čo si želáš, lebo sa ti to môže splniť."...napísal Mišo Truban v Supporte. Tú knihu som si poctivo celé skúškové šetrila na cestu a prvé dni vonku, keď budem mať konečne pokoj od skúšok a balenia. Márne. Tých pár dní, kedy som bola doma jednoducho nešlo, vďaka pozitívnym feedbackom a recenziám, odolať. (Pridávam aspoň ďalších ☆☆☆☆☆.)  Tak som na cestu vyrazila bez jej fyzickej podoby, no s myšlienkou o tom, čo všetko sa môže splniť.

Ako čerstvému stredoškolčiatku sa mi v hlave vytvoril prototyp miesta. Všetkým jeho charakteristikám zodpovedalo Nórsko. Neviem, či to malo nejaké racionálne odôvodnenie, proste to tak bolo. Tak som pár rokov žila s vidinou zeme zasľúbenej, ktorá tam niekde hore čaká, no prakticky je nedosiahnuteľná - až do dnes. 


Momentálne sedím v jednom noclegi crib na mieste, ktoré prostredím pripomína horor - nikde nič, len zopár opustených a rozmlátených tehlových domov, cesty s evolučne vytvorenými retardérmi (obrázok vyššie, #slavapproved), mrázom vysušená tráva, podvečerné šero. Super. Ak existuje koniec sveta, takto si ho predstavujem. Našťastie to je len na jednej strane cesty, na ktorú mám výhľad. Na druhej, kde stojí noclegi crib stojí totiž teren lotniska (runway, no po poľsky to znie lepšie)! Namiesto Netflixu tak na večer pozerám lietadlá, počúvam ich motory, pospevujem si a mrznem - asi prvý raz túto zimu (dosť to pridáva tomu hororovému prostrediu).


Áno a after all, ráno si ten runway prejdem aj ja - po pár rokoch snívania ide Gave til Norge! A nie len na pár dní, rovno na pár mesiacov, nech to stojí za to. Hlavne finančne. Keďže sama tam idem so študentským budgetom, nebude tento blog len o snívaní, ale aj o jeho budgetovom plnení (dumpster diving!), o objavovaní, adaptácii sa na novú mentalitu, štúdiu v zahraničí - aj keď napokon to môže byť o niečom úplne inom. Ciele, ktoré mám, sú orientačné a určite sa veľa z nich zmení počas najbližších 24 hodín, rovnako ako moje očakávania. Možno ďalší post bude o neznesiteľnosti severského života a plánovaní cesty nazad... Kto vie. 

Avšak čo môžem už s určitosťou povedať - sme (aspoň) dvaja, ktorí pripomenú, že treba dávať pozor na to, čo si želáž, na to, o čom snívaš, lebo sa ti to môže splniť. Ale želaj si a snívaj veľa, lebo tak je svet krajší.

♡ gave