I believe that when you have been stuck for too long in one spot, the best thing is to throw a grenade where you stand, and jump… And pray. Slová Austrálanky Robyn Davidson, ktoré v posledných týždňoch žijú v mojej hlave bez platenia nájmu. Pre niektorých, ktorí ešte pamätajú zrod tohto blogu pred štyrmi rokmi, je tento príspevok mierne deja vù. A pre mňa tiež.
Prvý článok tohto blogu som písala v malej obci pri medzinárodnom letisku v poľských Katoviciach, odkiaľ som v skorých ranných hodinách letela v sprievode poľských gestarbeiterov do daždivého Bergenu. Hodila som granát na miesto, kde som stála - dala výpoveď v práci, ukončila spoluprácu na projektoch, popredávala som mnoho vecí, aby som mala čo najväčší budget, a ocitla som sa v krajine, kde som nikoho a nič nepoznala.
Tentokrát odskakujem opačným smerom, do krajov síce tiež oceánskych, no citeľne teplejších. Tento skok sa pravdepodobne nevyrovná 2 700 kilomentrom, ktoré Davidson urazila naprieč Austráliou, vrátane púští Západnej Austrálie, iba so svojim psom a štyrmi ťavami. (Naozaj odporúčam film Tracks!) Je to síce vyše 3 100 kilometrov, no vlakom, autobusom, lietadlom a metrom, nie pešo. A navyše, na miesto, s ktorým som sa už v minulosti stretla. Mojim domovom sa na nejaký čas stáva Lisabon.
Častokrát spomínam a asi aj do budúcna budem spomínať na to, aké to všetko bolo štyri roky dozadu. Iné, veľmi iné a v mnohých ohľadoch lepšie. Za ostatné roky som sa mnohokrát naplakala nad tým, ako sa mi nechce odchádzať zo slnečných destinácií a od vĺn, a dlho som rozmýšľala nad všetkými možnosťami, aby som po pár týždňoch v tomto prostredí nemusela odchádzať.
Keď mi kvôli aktuálnym protipandemickým opatreniam nevyšlo prezenčné štúdium v Austrálii, hodila som do môjho na moje pomery až príliš usporiadaného života ďalší granát, prihlášku na školu v Lisabone. Popravde, do 31. januára 2022 som nedúfala, že to tentokrát vyjde. A preda, zrazu sedím v lietadle do európskej krajiny, ktorú milujem asi najviac hneď po Nórsku. Portugalsko pritom ani nebolo celé tie roky pre môj odbor v ponuke. Ale očividne, keď niečo chcete veľmi veľa, všetky hviezdy sa spoja, aby to nejak mohlo nastať.
Vydávam sa do známa a zároveň do neznáma, za tým, o čom som tie dlhé roky snívala, a o čom mi mnohí aj kedysi najbližší ľudia hovorili, že je to nemožné… Odchádzam za teplom, vlnami a novými dobrodružstvami, slobodná a spokojnejšia než kedykoľvek predtým. A na tomto blogu budem podobne ako v prípade Nórska túto jazdu dokumentovať a dúfam, že to aspoň niekoho inšpiruje plniť si svoje sny, veď to vôbec nie je také náročné. Len treba chcieť a pripraviť sa na to, že to môže byť častokrát cesta plná nepohodlia. No na konci to bude stáť za to.
