Predomnou nič, za mnou nič, len dlhý chodník, ktorý sa tiahne po úpätí hôr na západe ostrova od dedinky Cruzinha až po Ponta do Sol. Tieto dve miesta od seba delí asi 12 kilometrov dlhá najikonickejšia turistická trasa ostrova, ktorá spája niekoľko menších dediniek, ktoré pôsobia ako úplne odrezané od sveta. Nachádzam sa niekde v Atlantiku, niekoľko kilometrov od Senegalu, a uvedomujem si ako krásny vie život byť, keď spomalím, rozhliadnem sa okolo seba a nebojím sa počúvať.
V tomto blogu si prečítaš:
- čo robí ostrov Santo Antão tak vyhľadávaným,
- ako sa na ostrov Santo Antão cestuje,
- ako sa zaradil do rebríčkov National Geographic,
- čo by som rada vedela pred plánovaním cesty.
Ostrov Santo Antão, ktorým prechádzam, je druhým najväčším z Kapverdských ostrovov, no počet obyvateľov je len niečo okolo 40.000 a jedna tretina týchto obyvateľov žije v hlavnom meste ostrova Porto Novo. Tu zakotvuje aj loď plaviaca sa z ostrova São Vicente, ktorá tieto ostrovy spája jedenkrát do dňa. Moja asi 24-hodinová cesta je v tomto prístavnom mestečku, ktoré začalo vznikať v 19. storočí, u konca a dobrodružstvo začína.
Západ slnka za dedinou Ribeira Grande
dávaj pozor, čo si želáš, hovorili
Už chápem, čo mysleli tým, keď hovorili, aby som si dávala pozor na to, čo si želám. Lebo zrazu je 30. november 2022. Vo výške približne 1,300 metrov nad morom stojím v krátkom tričku a ako sa so zamrznutým úsmevom dívam na dedinku Paul a strmé zelené hory, ktoré ju obkolesujú. Neverím, že toto miesto fakt existuje, takto má predsa vyzerať len Hawaii. Mierne otlaky a bolesť nôh ako pomaly schádzam strmými serpentínami z krátera sopky Cova mi však pripomínajú, že sa mi určite nesníva. Sopka Cova je prvý moment, kedy si uvedomujem, čo sa vlastne deje. Ostrov Santo Antão, ktorý som si právom zidealizovala ako najkrajšie miesto na svete, mi zrazu leží na dlani a ja sa prechádzam v jeho výškach.
Poľnohospodárske polia v kráteri sopky Cova
Radosť zo scenérií, ktoré nemajú obdobu
Dostala som 24 hodín na to, aby som sa pobalila, a potom 24 hodín na ceste bez signálu. Absencia akéhokoľvek plánovania sa hneď od začiatku odzrkadľuje v logistických nedostatkoch. Hneď po príchode do Porto Novo premeškávam jedinečnú šancu využiť zdieľanú jazdu v collective, zdieľanom taxíku, ako sa idem ubytovať do domu, ktorý ako neskôr zistím, patrí členovi populárnej kapverdskej skupiny Cordas do Sol.
Odutá a smutná sedím, dívam sa na oceán a rozmýšľam, ako pol dňa, ktorý je predomnou, premrhať čo najmenej. Bez collectiva nemám šancu dostať sa poblíž akéhokoľvek chodníka. Moje myšlienkové pochody preruší muž môjho veku, ktorý sa predstaví ako Naty. Nemá síce ďalších pasažierov, no i tak sa potrebuje dostať na druhú stranu ostrova a ponúkne mi odvoz. Ani sa nenazdám a moje oči začínajú míňať to, za čím som sem prišla. Mohutné skalnaté útvary, strmé vrcholky hôr na ľavej strane, šíry Atlantik na pravej a niekde pomedzi to malé dedinky. Tam je ostrov vyprahnutý, tam zelený a tam zas ružový. Skalnaté púšte na juhu strieda bujará zeleň na severe. Som tu a stále neverím vlastným očiam.
Stanovište collectivos krátko po príchode na ostrov
Cesta do dedinky Coculi
Naty sa na tých pár dní stáva mojim osobným vodičom i sprievodcom, pri ktorom si uvedomujem, že ten rok v portugalsky hovoriacich krajinách začal prinášať svoje ovocie. Je mi jasné, že obdobne ako platobná karta, tak aj anglický jazyk mi tu bude na dve veci. Naty mi však veľmi zrozumiteľne po portugalsky vysvetlí všetko, čo potrebujem. I to, že som si na prvú noc zvolila nie najlepšie situované miesto a nazad do Porto Novo si asi budem musieť zaplatiť omnoho drahší odvoz. No na druhý deň na mňa bude opätovne čakať v dedinke Ribeira Grande, ktorá je svojim vznikom v 16. storočí najstaršou dedinou na ostrove, kde mi povie čo a ako ďalej. V nasledujúce dni sa teda stretneme ešte niekoľkokrát, aby mi pomohol spoznať ostrov, dokonca mi požičia svoju mapu, ktorá mi poslúži ako dôležitý doplnok ku aplikácii Mapy.cz, bez ktorých sa už na cesty nepohnem.
Dedinka Xôxô [Šušu] je jedným z najikonickejších miest ostrova
medzi cukrovou trstinou a banánovníkmi
Aj napriek tomu, že sa s Natyho pomocou dostávam na vznácne miesta, spoznať ostrov a život tu sa stáva orieškom. Ešte nikdy som nebola na tak opustenom mieste, kde je úplne bežné nestretnúť živú dušu počas celého dňa a to i napriek tomu, že poľnohospodárske práce sú v plnom prúde. Santo Antão je jedným z najúrodnejších ostrovov, dopestuje sa tu mnoho druhov exotického ovocia, cukrovej trstiny, ktorá sa používa na výrobu grogu, zelené pláne tu spásajú kozy, ktorých mlieko neskôr slúži na výrobu výborného kozieho syra. Ostatné ostrovy sú zásobované práve odtiaľto.
Polia vytesané do strmých hôr sú odkázané výlučne na manuálnu prácu
Kľučkujem medzi plantážami terasovito postavenými v strmých horách, hľadám čokoľvek, čo by sa ponášalo na chodník. Aj na začiatku decembra je slnko v blízkosti rovníka horúce. Strmé chodníky, ktorými kráčam, nie sú a priori turistické, slúžia alebo slúžili bežnému životu. Farmári ich zdolávajú aby sa dostali ku svojim poliam, somáriky po nich znášajú úrodu. Čoskoro pribudne ďalšia úroda banánov, papájí i manioku.
Niekde nad dedinou Xôxô
Väčšina poľnohospodárskych miest je tu úplne izolovaná. Tak, ako sú tu na dve veci platobné karty či angličtina, tak je to i s motorovými vozidlami alebo technikou, ktorá by v poľnohospodárstve pomáhala. Skrátka preto, lebo by sa na tie polia ani nemala ako dostať. Preto sa o ne starajú obyvatelia z izolovaných dediniek, ktoré pri týchto poliach vyrástli, napríklad dedinka Corvo.
Pani Loudres je jednou z 39 obyvateľov, ktorí tu vo farebných domčekoch žijú. Ako si vychutnávam zalievanú kávu s banánom z jej políčka, rozpráva mi o tom, ako aj jej 7 detí odišlo na iné ostrovy, aby mohli zarábať. Ona sa s mužom i naďalej stará o ovocné sady a kýva tým pár turistom, ktorí okolo jej príbytku denne prejdú. Dedinka Corvo je od najbližšej dediny s cestou či školou vzdialená asi 6 kilometrov, ktoré zahŕňajú prudké stúpanie i klesanie. Okrem zásobovania túto trasu musia každodenne absolovať aj školáci, ktorých rodiny sa však zvyčajne sťahujú bližšie.
Dedina Corvo
Dedina Fontainhas je podľa National Geographic jednou z najkrajších dedín na svete
tam, kde čas plynie svojim vlastným tempom
Keď sa ma niekedy opýtajú na najkrajšie miesto na svete, rozpoviem im izolovaných dedinkách na ostrove Santo Antão. O miestach, kam budete márne hľadať letecké spojenie, vyťahovať platobné karty, skúšať hovoriť po anglicky alebo si požičiavať motorové vozidlá na roadtripy. O miestach, kde si čas plynie svojim vlastným tempom, pretože aj hodinky sú tu prežitkom. Collectivo ide, keď sa naplní, jemný grog sa pije, keď sa dá, catxupa sa je, keď je hlad, spočinieš, keď sa s tebou niekto dá do reči… Čas ku tomu nepotrebuješ. A to je pravidlo, ktoré platí ako pre domácich, tak pre turistov. Na ostrove Santo Antão sa neponáhľa.
Relax s výhľadom v jednom z lokálnych guesthousov
Tradičné kapverdské raňajky - catxupa [kačupa] s vajíčkom
Aj po roku sa mysľou presúvam medzi ticho a pokoj farebných domčekov dediniek Corvo, Formiguinhas alebo Fontainhas, ktorá je najikonickejšou dedinou celého ostrova a kde nájdete skúsených moreplavcov, ktorí videli svet a presvedčili sa, že Santo Antão je to najkrajšie, čo im Boh dožičil. Momenty, ktoré je tak náročné zachytiť slovami, no stačí ich zažiť raz, aby sa človeku vryli hlboko do srdca.
nedotknutý raj, ale dokedy?
Santo Antão je domovom azda najúžasnejších scenérií na svete, ktoré sú ešte stále nedotknuté. Podobne ako z iných ostrovov, aj obyvatelia ostrova Santo Antão pre nedostatok pracovných možností odchádazjú do zahraničia alebo na ostrovy Boa Vista a Sal, kde rýchlorozvíjajúci sa turizmus vytvoril za posledných desať rokov tisíce pracovných miest. Tí, ktorí ostali, dúfajú, že nezameniteľné scenérie ostrova Santo Antão prilákajú investorov a turistov aj sem. Medzi nimi aj Naty, ktorý sa sám naučil po francúzsky a teraz dúfa, že čoskoro zvládne aj angličtinu, aby mohol sprevádzať ľudí, ktorí tento ostrov navštívia.
Tých však stále nie je tak veľa, pretože ostrov je pomerne ťažko dostupným. Lietadlá tu nepristávajú, doplaviť sa dá z neďalekého ostrova São Vicente, kde sa nachádza menšie medzinárodné letisko, no nie tak známe ako napríklad na ostrovoch Boa Vista či Sal. A keď sa sem už aj dostaneš, nenájdeš tu hromadnú dopravu, hotely, suvenírové obchody, neóny, pútače a všetko ďalšie, čo sa spája s komerčným turizmom. Ubytováva sa tu v guest housoch, prevažne v severozápadnej časti ostrova, v starých dedinách Paul a Ribeira Grande. No možno sa to čoskoro zmení. Po ceste do dedinky cruzinha sa aktívne buduje nová cesta, od minulého roku tam podľa máp vyrástli už aj nové ecolounges a podľa Natyho by ku nim mal čoskoro pribudnúť aj hotel.
Aj tu sa býva
Scenérie ako z rozprávky
Keď sa ma niekedy opýtajú na najkrajšie miesto na svete, rozpoviem im o ostrove Santo Antão. O prázdnych chodníkoch s dychberúcimi výhľadmi, ktoré spájajú izolované dedinky. O masívnych neprelezených stenách všade na vôkol. Aj o dobrosrdečných ľuďoch a miestnej morabeze, teda pohostinnosti. No hlavne o pokoji a bezstarostnosti, ktorými tento ostrov dýcha.
Ak sa na Santo Antão alebo Kapverdy chystáš a potrebuješ pomôcť s tvorbou itineráru, spojme sa cez Instagram alebo mail gavelucia@gmail.com. Časté otázky o cestovaní na Kapverdách nájdeš tu.
♡ gave
