Keď sa už po niekoľkýkrát prechádzam tou malou sprístupnenou časťou, vidím, že každým dňom sa toto miesto mení. Príroda si ho berie späť. Z fasády banky spadla zhrdzavená tabuľa s nápisom. Na vile oproti nej vietor pootvoril okenicu, ktorá bola predošlé týždne zatvorená. Na prázdynch flašiach piva Keo pribudla ďalšia vrstva prachu. No zimomriavky na mojom tele sú aj po tých týždňoch rovnaké. Z piedestálu dovolenkových destinácií sa z Varoshe v priebehu hodín stalo mesto duchov a vojenská zóna, ktorej časť bola verejnosti sprístupnená len 4 roky späť.
V tomto blogu sa dočítaš:
- aké je to navštíviť mesto nikoho,
- ako to vo Varoshi vyzeralo, keď sa tu spoznala Abba,
- či dovolenkové stredisko opäť ožije.
Vítajte vo Varoshi, meste duchov
Zatiaľ čo v 50. a 60. rokoch bola Varosha prirovnávaná ku Francúzskej riviére alebo Monte Carlu, v 70. rokoch sa stala symbolom krutej tureckej invázie Cypru. V priebehu niekoľkých hodín sa z vyhľadávaného luxusného letoviska a predmestia jedného z najvýznamnejších miest stredoveku stalo mesto duchov, kam sa ešte donedávna nedalo dostať.
Z plavčíckej veže už nikto nedohliada na bezpečnosť
Hranica medzi dvoma štátmi alebo svetmi?
Jeden z mála hraničných priechodov, ktorým sa dá do neuznanej Severocyperskej tureckej republiky dostať, sa nachádza v blízkosti populárneho a rušného letoviska Ayia Napa. Bujarý život, s ktorým sa toto miesto spája však pomaly utícha ako sa blížim ku dedine Derineia, za ktorou vyťahujem pas aby som mohla prekročiť hranicu a nárazníkovú zónu, ktorá Cyprus nielen delí na dve krajiny ale aj na časť, kde sa uplatňujú pravidlá Európskej únie a tú, kde nie. Jeden ostrov a napriek tomu mám pocit, akoby som sa ocitla v časovej kapsuli alebo niekde v inom svete.
Po pravej strane cesty sa už od hranice vinie ostnatný plot, na ktorom sú miestami pripevnené červené tabule oznamujúce vojenskú zónu. Zastavanie začína hustnúť, nielen za ostatným plotom ale aj na ľavej strane cesty, kde sa život odohráva bežným tempom. Až na to, že obyvatelia žijúci na tejto opačnej strane sa už 50 rokov dívajú na chátrajúce budovy, ktoré ešte stále nesú známky ostreľovania.
Nápisy hrdzavejú a okenice vypadávajú, miesto si berie späť príroda
Sklá budov sú povybíjané po rabovaní
To, čo práve obchádzam je štvrť alebo predmestie Famagusty, mesta, ktoré bolo v stredoveku pokladom Stredomoria. Famagusta sa po príchode Richarda Levie Srdce stala korunovačným misto jeruzalemských kráľov a v období nadvlády Benátčanov a Janovčanov bola so svojim najhlbším prístavom na ostrove dôležitou súčasťou námorného obchodu. Spomienky na tieto obdobia sú ešte stále stelesnené v stavbách za nedobyteľným opevnením, ktoré chránilo pôvodnú Famagustu. No napokon to nebola len bohatá história, ktorá z mesta spravila turistickú jednotku v Stredomorí...
Sedemhviezdičkový hotel aj rodisko Abby
Z predmestia Famagusty, časte Varosha, sa takmer cez noc stalo prepychové letovisko vyhľadávané celebritami a bohatými ľuďmi z celého sveta. Lákadlom pre napríklad Elvisa Presleyho, Elizabeth Taylor, či Richarda Burtona, boli predovšetkým pláže s krištáľovo čistou vodou lemované stovkami farebných slnečníkov, pulzujúce ulice presvietené neónmi kasín, či až 45 hotelov, ktoré mali v tom čase len veľmi malú konkurenciu.
Jedným z nich bol napríklad Golden Sands. Sedemhviezdičkový hotel patriaci britskej kráľovskej rodine. Hotel, kde mala svoj apartmán aj kráľovná Alžbeta možno medzi ostatnými len ťažko prehliadnuť. Nielen vďaka jeho umiestneniu ale aj jedinečnej architektúre, ktorá ho odlišovala od ostatných. Kráľovná ho však už nikdy nenavštívila, obdobne ako osobnosti, ktoré už v 70. rokoch mali zarezervované pobyty na 31. decembra 1999, aby tam oslávili prelom storočí.
Golden Sands 7*
Keď sa prechádzam sprístupnenou časťou, zakaždým si predstavujem ako sa tu premávali drahé autá, ako sa vzduchom niesli rozhovory, ako si ľudia začínali baliť svoje veci v momente, keď na Palm Beach začal doľahať "tieň o štvrtej" a pripravovať sa na ďalší bujarý večer. O kultúru sa tu starali známi speváci, o zábavu animátori v hoteloch. Práve v jednom z hotelov, kde prevažovala kde prevažovala švédska klientela, sa v tom čase stretli štyria švédski animátori. Tieto dva páry animátorov dnešnej švédskej TUI sa tu v jeden večer zišli spoločne na pódiu, aby rozprúdili život a zábavu medzi hosťami... A o pár rokov ich už rozprudzovali po celom svete pod názvom Abba.
Jedna zo sprístupnených ulíc, na jej krajoch je vidieť, ako si príroda vydobíja späť svoje miesto
Povesené prádlo i stoly prestreté na obed
Život v uliciach neutíchal ani po tom, čo na Cypre vznikla Zelená línia, ktorá mala za cieľ upokojiť napätie medzi gréckymi a tureckými Cypriotmi. Jej vznikom na Cypre začala aj najdlhšie trvajúca misia OSN. Žiaľ ani takto sa nepodarilo upokojiť napätie, ktoré naďalej eskalovalo a naplno vypuklo presne pred 50 rokmi. Aj keď všetci dúfali, že jedno z najpopulárnejších dovolenkových stredísk v Európe sa nestane terčom tureckej invázie na Cypre, opak sa nečakane stal pravdou. Zatiaľ čo pre niektorých to znamenalo predčasné ukončenie dovolenky, zo stálych obyvateľov tohto miesta sa razom stali utečenci.
V polovici augusta 1974, teda po tom ako Abba vyhrala Eurovíziu s pešničkou Waterloo, sa vo Varoshi po niekoľkých hodinách ostreľovania a plienenia zastavil čas. A tak ako sa zastavil, tak stojí dodnes. Ulice už nezdobia neóny, len hrdzavejúce nápisy obchodov, svoje miesto si tu opäť vydobíja príroda, podobne ako v černobyľskej Pripjati. Okná povybíjali ešte Turci, v snahe zobrať z budov všetko, čo tam ostalo. A nebolo toho málo.
Po tom, ako sa štvrťou Varosha rozšíril poplach o bombardovaní, turisti aj jeho obyvatelia v priebehu niekoľkých hodín ba dokonca minút začali rýchlo utekať smerom na juh. Nikto nerozmýšľal nad nedovareným obedom na sporáku alebo nad svadobnými darmi uloženými vo vitríne. Rabovaniu sa neubránil ani ikonický showroom Toyoty dnes stojaci na križovatke s checkpointom, či dom Sophie Loren.
Ikonický showroom Toyoty, turisti z križovatky nemôžu odbočiť doprava či doľava
Tu kedysi stáli najnovšie modely áut Toyoty
Len málokto si potom všimne, že naproti showroomu Toyoty stojí budova, ktorej okná nie sú rozbité a na dverách visí masívny zámok. Banka Barclays by mala byť jednou z mála budov, ktoré ostali v pôvodnom stave a teda aj všetko to, čo sa v nej nachádzalo. Podobne je na tom aj luxusný hotel Golden Sands, ktorý sa vďaka diplomatickým vzťahom podarilo uchrániť a teda jeho vnútro je také, ako bolo 50 rokov dozadu.
Bližšie sa už nedostanem
"A prečo ju znova neotvoria?"
Pláže s krištáľovo čistou vodou sú od roku 2020 turistom opäť sprístupnené, no v hoteli si tu už oddýchnu iba tureckí vojaci alebo vojaci pôsobiaci na mierovej misii UNFICYP. Vstup i približovanie sa ku budovám sú zakázané a všetko je strážené kamerami či vojakmi ako v uliciach tak na strechách niekoľkoposchodových budov, čo len dotvára celú tú mrazivú atmosféru, ktorú tu pociťujem.
Turistická pláž oddelená od pláže pre vojenský personál
Turistické ticho ako opak turistického ruchu
Varosha sa stala ďalším symbolom toho, kam až dokáže zájsť ľudská hlúposť, a aj napriek historickým udalostiam len ťažko vysvetliť prečo. Mnohí grécki Cyprioti veria, že sa do svojich domov, kam by ich teraz vstup stál možno väzenie, ešte raz pozrú. Niektorí si myslia, že už sprístupnenie niektorých ulíc je prvým krokom, niektorí veria, že obnova tejto štvrte, ktorá sa v politických kruhoch už dlho skloňuje, by mohla byť mostom medzi severom a juhom. A aj keď mnohí dúfajú v zázrak po 50 rokoch od invázie, nikto si netrúfa povedať, kedy ku tomu dôjde.
Na Severnom Cypre som sa nikdy nenaučila existovať
Varosha nie je jediným mestom, ktoré na severe ostrova Cyprus postihol po dlhodobo eskalujúcom napätí takýto osud. Prázdnotou zíva celá nárazníková zóna OSN, medzinárodné letisko v Nikózii, pravoslávne chrámy, ktoré neboli pretvorené na mešity, či mafiánske vily ukryté hlboko v lesoch. Takmer tri mesiace som po severnej časti ostrova jazdila so zatajeným dychom a neustále som mala pocit, že sa nachádzam niekde, kde nemám čo robiť. Ale ku tomu, prečo som na Severnom Cypre neustále cítila diskomfort, sa dostanem zas nabudúce...
