Vychádzajúce slnko sfarbuje do zlata nielen oblohu ale aj celé nekonečné pláne vôkoľ mňa. Z rannej hmly sa začínajú vynárať hlavy zebier a rohy thomsonových a grantových gaziel. V tomto momente si vychutnávajú raňajky a nikto im tento moment nevezme, ani naše auto prechádzajúce okolo nich. Všade je ticho, iba ak ho naruší nejaké ďalšie prichádzajúce zviera. Serengeti sa prebúdza pomaly a tak pokojne. Netreba mi ku tomu ani veľkú päťku, ktorá je alfou a omegou každého safari. Toto je TEN moment.
V tomto blogu si prečítaš:
- ako som sa ocitla sama na safari v Tanzánii,
- prečo som sa rozhodla pre parky Serengeti a Ngorongoro,
- ako vyzerá kempovanie uprostred divočiny,
- čo boli moje najväčšie prekážky,
- či sa na safari ešte vrátim.
Brieždenie nad Serengeti
Keď som si v januári roku 2025 pridala do svojho vision boardu jednu krásnu estetickú fotku so žirafou, ani vo sne by mi nenapadlo, aký spád dokážu udalosti nabrať. Safari sa mi vždy javilo ako niečo ďaleké, nedosiahnuteľné a exkluzívne pre bohatých. A zrazu popíjam tanzánske víno vo výške niekoľko kilometrov nad zemou a dojatá hľadím na nedotknutú tanzánsku prírodou, dokým obzor nenaruší veľká hora a malé vrtuľové lietadlo začne klesať.
Prelet medzi Zanzibarom a Arushou
Chvíľu si dokonca myslím, že sa z okienka dívam na Kilimandžáro. Moje poznatky o východe Afriky sú žalostné, no myslím, že by tomu uverilo už viacero ľudí tak, ako veria, že Dar es Salaam je hlavným mestom Tanzánie. Napokon, Kilimandžáro je vzdialené len dve hodiny autom. Ľuďom, ktorí už v Tanzánii sú však Arusha, kde pristávam, vôbec nie je neznáma - je to predsa začiatok tých najepickejších prírodných dobrodružstiev. Výstup na Kilimandžáro, spoznávanie kmeňa masájov, alebo cesty za tými žirafami...
Pristávanie v Arushi s výhľadom na horu Meru
Sama na safari v Tanzánii
Aj keď sa už niekoľko rokov na cesty vydávam sama, predsalen niektoré zážitky sa mi zdajú byť samej vzdialené. Práve predstava safari bola jedným z nich. Azda preto, lebo sa moja predstava a prezentácia safari na sociálnych sieťach rozchádzala s mojim batôžkovaním.
Čo však mám na tomto batôžkovaní rada je, že častokrát vzdialené veci sú zrazu na dosah ruku. Stretávaš ľudí, rozprávaš sa s nimi, počúvaš ich životné príbehy a skúsenosti z tej-ktorej destinácie a postupne tak nechávaš vzniknúť svojmu vlastnému príbehu. Zrazu sa to safari nezdá až také vzdialené. A naopak nápady, ktoré sa zdali byť ako dobré, už nie sú také lákavé. Nasledujúce dni sa popri popíjaní piva Kilimandžáro plne zameriavam na hľadanie odpovede na otázku "ako to s tým safari vôbec je?". Vstup do krajiny nebol lacný, tak ak nie teraz, kedy?
Po siedmych dňoch na Zanzibare si napokon balím môj fuchsiový ruksak, lúčim sa s mojimi novými priateľmi, s ktorými som ostatné dni strávila, a tuktuk vodičovi hovorím smer letisko. Idú sa hľadať žirafy.
Aha, žirafa!
Na safari bez safari klobúka
O siedmej ráno už pred mojim hotelom stojí Abu so svojim osemmiestnym tátošom, kde nasadám ako prvá a mám tak možnosť vybrať si to najlepšie miesto. Keďže nepatrím medzi tých ľudí, ktorí by si mohli dovoliť súkromné dobrodružstvo, zachvíľu ku mne pribudne ďalších šesť členov posádky. Takže aj keď sa na safari vydávam sama, sama nebudem.
Budem však bez môjho safari klobúka, ktorého kúpu som plánovala od prvého dňa na Zanzibare, no odkladala som ju až dovtedy, dokým som zistila, že v Arushi som jedinou turistkou a suvenírové obchody tu nemajú miesto. Počíta sa vôbec safari, ak nemáš safari klobúk? V nasledujúcich dňoch to zistím, už nie je čas to zmeniť, lebo naše auto zastaví najbližšie až po siedmych hodinách v národnom parku Serengeti.
(A z toho vyplývajúca nevyžiadaná rada - ak si chceš z Tanzánie odniesť suveníry, nakúp na Zanzibare.)
"Serengeti nesmie umrieť" podľa kultového filmu zoologa Bernharda Grzimeka
And when you fly over Serengeti...
...Tiger Lily, don't forget me! Túto pieseň od Georga Ezru neviem z hlavy dostať už niekoľko rokov a úplne nový význam dostáva, keď sa rozhliadnem okolo seba a vidím ten nekončiaci výhľad na všetky strany. Kmeň masájov pomenoval túto oblasť "siringet", čo v preklade znamená nekonečná rovina. Masájovia, odetí v červených šachovnicových látkach s mačetou za opaskom, sú zároveň jediní obyvatelia týchto končín, ale tiež len na nejaký čas, lebo čoskoro budú kočovať ďalej a svoje príbytky zo slamy a trusu si postavia na inom mieste.
Národný park Serengeti je synonymom safari. Je miestom jedného z najúchvatnejších prírodných divadiel na svete, ktoré patrí aj medzi sedem najväčších prírodných divov Afriky. V júli, krátko po konci krátkeho obdobia dažďov, sa začína veľká migrácia pakoňov, zebier a antilop. Tie hľadajú miesto s dostatkom potravy, kde by mohli stráviť dlhé obdobie sucha, ktoré vtedy Tanzánii začína. A tak prekračujú rieku Mara a vstupujú do zalesnenej keňskej rezervácie Maasai Mara. Svojich rodičov nasledujú pri migrácii i mladé, ktoré sa rodia práve v aktuálnom krátkom období dažďov (marec, apríl).
V parku Serengeti sa nachádza zhruba 1,5 milióna pakoní
Zebry sa ku týmto pakoňom v migrácii smerom na Masaai Mara pridávajú tiež
Nikde inde na svete sa nenachádza toľko veľkých zvierat vo voľnej prírode ako tu. Kamkoľvek sa pozriem, vidím ich ako malých mravcov, ktorí sa ešte teraz pasú práve na severe Tanzánie. No zatiaľ ako sa pasú, na ne číhajú predtátori. Len krátko po začiatku jazdy sa neďaleko nášho auta začne zakrádať gepard. Je perfektne maskovaný a všimnúť si ho bolo náročné. No raz, keď si ho človek všimne vidí, že táto samica nie je sama. Sledujú ju dve hladné mláďatá. V priebehu chvíle sa toto zakrádanie premení na šprint za korysťou, ktorá je v dave gaziel. Do poslednej chvíle Neuplynie ani minúta a spokojná samica drží svoju korysť a mladé spokojne cupitajú na olovrant. Naše auto je len dva metre od nich. Kruh života znie v mojej hlave hlasnejšie.
Čerstvo ulovená korysť
Grantove gazely, ktoré sú terčom predátrov
Thomsonove gazely sa odlišujú čiernym pruhom
Aj malé hravé levíčatá čoskoro vyhladnú
Ticho pozorujem a spracúvam, čo som práve videla. Ako tento pocit opísať niekomu, kto ako dieťa nebol posadnutý hrou Zoo Tycoon, dokumentárnymi filmami, hlasom Davida Attenborougha, či listovaním v atlasoch zvierat a časopisoch National Geographic. Dva dni tu sú viac, než čo by si to dieťa mohlo priať. A dobrodružstvo tým iba začína.
Serengeti je aj domovom veľkej päťky, zvierat, ktoré boli najnáročnejšie na lov. Patria medzi ne slony, levy, byvoly, nosorožce a leopardy. Veľkú päťku je pomerne jednoduché vidieť vo všetkých národných parkoch, no práve v Serengeti a Ngorongoro je to najjednoduchšie. Jedinou výnimkou sú leopardy, ktoré bývajú dokonale maskované v korunách stromov.
Majestátne slony pri západe slnka
Aj tí nalepší z nás potrebujú na konci dňa oddych
Serengeti si však netreba predstavovať iba ako nekonečné trávové polia, pretože sú tiež popretkávané rôznymi močiarmi, ktoré tu ostávajú po období dažďov. V nich sa združujú hrochy, ktoré svoju citlivú kožu chránia pred horúcim Africkým slnkom, ktoré pod rovníkom praží. A to je odporúčanie aj pre teba, vziať si so sebou okrem repelentu aj silný opaľovací krém. Aj keď sú safari autá uzavreté, častokrát sa jazdí s otvorenými oknami a strechou, cez ktoré slnečné lúče prenikajú a dajú pokožke riadne zabrať.
Jeden z močiarov niekde v Serengeti, tažko ho vidieť, ľahko cítiť
Čas na kúpeľ než sa spáli hrošia koža
V národnom parku Serengeti máme dokopy dve jazdy. Jednu poobednú a večernú pri západe slnka po tom, ako do parku prídeme a druhú rannú, keď slnko vychádza a serengeti sa prebúdza. Tieto jazdy trvajú zhruba 3 až 5 hodín a nie je počas nich dovolené vystupovať z auta okrem pár vyznačených miest. Druhý deň sa po obede v kempe presúvame ku nášmu ďalšiemu rajónu.
Rodinný život
Každá oblasť potrebuje svojho šéfa
Zebry odpočívajúce v zebriom objatí
Skrytá Noemova archa v kráteri Ngorongoro
Kráter Ngorongoro je najväčším neporušeným a nezaplaveným kráterom na svete. Je to svet vo svete, ohraničený stenami o výške 600 metrov. Pakone, zebry, gazelly, slony, byvoly, nosorožce a mnohé ďalšie tvory okrem žiráf si tu žijú v uzavretom ekosystéme. Pokiaľ nemáte krídla tak tu sa narodíte a tu ostanete. Ngorongoro má na konte aj ďalšie "naj" ako napríklad najväčšiu hustotu predátorov v Afrike, či dokonca niekedy bol aj najvyššou horou Afriky. Keď si však už láva nevedela nájsť cestu von, hlavný kráter sa zrútil a nechal priestor Kilimandžáru. V tejto Noemovej arche takmer bez povšimnutia nažívajú aj globálne ohrozené druhy ako čierne nosorožce či divoké africké psy a mačky.
Kráter Ngorongoro z vrchu
Pozdrav z krátera Ngorongoro
Z výšky 2.500m zostupujeme do krátera ešte za brieždenia, rána sú najlepším časom na pozorovanie zvierat a prírody. Nielen kvôli ich aktivite, ale vidieť prebúdzajúcu sa prírodu zaliatu prvými slnečnými lúčmi a postupne meniace sa farby je vždy svojim spôsobom transcendentálne. Pre niečo nás tie východy a západy slnka vždy priťahovali. Našim uvítacím výborom v tento deň sú plameniaky. Stovky ak nie tisíce tvorov loviacich algae, ktoré ich krásne sfarbujú do ružova, v slanom jazere Magadi, ktoré sa tu vyskytuje počas niektorých období.
Dobré ráno Ngorongoro
Plameniaky v slanom jazere Magadi
Ešte viac plameniakov pod južnou stenou krátera
Pomaly brázdime prašné cesty, zebry a gazely na nás smerujú svoje pohľady. Takých, ako sme my, videli už stovky, veľkého auta sa neboja, zvedavo ho pozorujú. Do tejto Noemovej archy sa vošli všetky zvieratá, takže čoskoro nám začne robiť spoločnosť aj veľká päťka - slony, levy, byvoly, nosorožec i leopard (toho sme teda napokon nevideli). Každý druh si tu našiel svoj vlastný ekosystém - lesy, močiare, stepi, jazero - každý si tu našiel svoj komfort. Okrem žiráf, pre ktoré tu Noe nenasadil dostatok akácií. Je to ako byť vo svete na svete.
V kráteri Ngorongoro je možné nájsť všetky zvieratá veľkej päťky
Vedúci poctivo dohliada
Močiar Mandusi, ktorý je domovom pre hrochy
Kempovanie uprostred divočiny
Masájovia sa v týchto končinách ako jediní odvážili žiť medzi levmi a gepardmi. Až dokým si nejakí návštevníci Tanzánie nepovedali, že keď to zvládajú masájovia, zvládnu to aj turisti, ktorí sem prišli na safari. A nevybudovaním oplotenia chceli títo dobrodruhovia azda naznačiť, že to turisti dokonca zvládnu ešte lepšie než masájovia.
Dediny polokočovného kmeňa Masájov
Dediny polokočovného kmeňa Masájov
"Hlavne, keď vám bude v noci teplo, nevystrkujte nohy zo stanu..." odpovedá náš sprievodca Abu pri otázke, či je kempovanie v národnom parku bezpečné, a pokračuje príhodou o tom, čo sa stalo dva roky späť niekomu, kto tie nohy von zo stanu vystrčil. "Nič na tom nie je. Vieme, že príroda tu bola ako prvá a my ju musíme rešpektovať. Ale nemusíte sa báť, nič sa vám nestane," hovorí Abu a ukazuje nám video ako sa jeden člen kmeňa Masájov s mačetou rozbehol tvárou tvár k levovi, ktorý práve ulovil jednu z jeho masájskych kráv. Aj to je kruh života.
Abúho príbehy naberajú na dôveryhodnosti so zábermi, ktoré nám ukazuje, no neskôr aj s našimi vlastnými skúsenosťami. Poobede nás v kempe vítajú žirafy, večer sa tam prechádzajú masájske kravy a niekde v kríkoch číhajú hyeny, ktoré nám spievajú na dobrú noc. Treba byť pripravený na všetko. Viem, že o tretej ráno to na toaletu riskovať nebudem.
Domov na prvú noc v parku Serengeti
Aby to ale neznelo až tak dramaticky, okolo táborov sa prechádzajú dvaja až traja rangeri so zbraňami, ktorí na miesto dávajú pozor. Zároveň, tie zvieratá sú viac plaché, než si častokrát vzhľadom na ich veľkosť predstavujeme. Svetlo uprostred noci ich veľmi rýchlo vydesí a utekajú sa schovať. Ale tak či onak, v táboroch je možné všetko.
Aj keď ma vždy fascinovali videá influencerov vychádzajúcich zo svojich luxusných lóží priamo ku stádam zvierat, ako detská skautka som si kempovanie maximálne vychutnala a to aj napriek tomu, že som naň nebola vybavená (lebo som to nemala v pláne). Zmena teploty oproti dňu bola približne 15-20 stupňov, no poskytnuté spacáky boli dostatočne hrubé na to, aby sa v stane dala stráviť veľmi príjemná noc. V táboroch sa nachádzajú hygienické zariadenia (splachovacie toalety, sprchy) a spoločné priestory zväčša na večeru.
Domov na druhú noc v 2.500m na kráteri Ngorongoro
Zvnútra sú stany vybavené matracom a spacákom
Plánovanie safari nie je veda...
...až dokým sa z toho nestane veda. Safari je záležitosť ekonomicky aj fyzicky náročná. Na pár dní sa vydávate do oblastí, kde musíte byť sebestační. V oblastiach Serengeti a Ngorongoro si nič nekúpite - ani jedlo, ani pitie, ani hygienické potreby. Lodžie majú svoje vlastné zásobovanie, no kempy nie, o to sa vždy musí starať sprievodca spolu s kuchárom, ktorý sa v provizórnych podmienkach stará o nasýtenie osemčlennej posádky trikrát do dňa. Dôležité tak nie je vyberať si len podľa toho, kto ti ukáže veľkú päťku, ale aj podľa servisu. A v tom momente sa stáva z plánovania safari veda.
Postarané by o nás bolo, branding je v Tanzánii jednoduchý
Na sociálnych sieťach, kde som sa rozhodla skúsiť šťastie, sa roztrhlo vrece s ponukami. Všetky znejú lákavo, všetci sa snažia pomôcť vymyslieť program na mieru za najlepšiu cenu, vyhovejú v každej požiadavke. Treba byť obozretný. Mnoho týchto ochotných ľudí však nemá spoločnosť zaregistrovanú na ministerstve. Druhí zas majú Facebookovu stránku plnú fake recenzií (opakujúce sa fotky, profily vytvorené v deň napísania recenzie). Na cestách som už niekoľko rokov a všetky itineráre a aktivity si poctivo plánujem sama, no hľadanie tej správnej spoločnosti na safari mi dalo zabrať. Moje obľúbené fórum, ktoré mi v tom pomohlo bolo Tanzánia bez spamu.
Na safari sa dá pohodlne odletieť aj počas dovolenky na Zanzibare, mnohí v tom prípade volia jednodňové safari v jednom z bližších parkov a celú cestu zorganizovanú cestovkou. Druhá možnosť je skombinovať niekoľko dní na Zanzibare, následne preletieť do Arushe a odtiaľ na vydať na niekoľkodňové safari práve do najznámejších parkov Serengeti a Ngorongoro, ako som to spravila ja.
Tri dni žijúc z tohto auta s plnou chladničkou
Ako som už spomínala, safari je finančne náročné a to aj v jeho najbudgetovejšej verzii, ktorú som zvolila ja. V prvom rade sa musíte rozhodnúť, či chcete ísť súkromne alebo ako súčasť sedemčlennej skupiny (to je maximálne obsadenie jedného auta). V druhom, či chcete podniknúť sedemhodinovú cestu do Serengeti autom alebo súkromným lietadlom. Napokon si musíte zvoliť váš budget pričom tomu sa prispôsobuje ubytovanie, ktoré budete mať. Od obyčajných stanov v mojom prípade po veľké súkromné lodžie na konci druhom.
A dá sa to stihnúť aj na poslednú chvíľu? Dá to zabrať, ale dá sa!
Kedy sa na safari vydať?
V Tanzánii sa strieda dlhé obdobie sucha (jún - október) s krátkym obdobím dažďov (november, december) a následne krátke obdobie sucha (január, február) a dlhé obdobie dažďov (marec - máj). Tieto obdobia ovplyvňujú dianie v prírode aj inak ako úhrnom zrážok a záplavami. Napríklad dlhé obdobie sucha vyženie väčšinu veľkých zvierat zo Serengeti smerom do Kene, do oblasti Masaai Mara. Je to jedna z najväčších pôvodných migrácií, ktorá na svete existuje a všeobecne najvyhľadávanejšia udalosť. Serengeti je však plné prekvapení počas celého roka a na ich stránke môžete nájsť výhody a nevýhody jednotlivých období.
Ranné slnko nad Serengeti
Príroda má ten dar, že zakaždým, keď ju navštíviš, ti ponúkne iné divadlo, všetko sa mení zo dňa na deň. Sama by som safari chcela zažiť počas veľkej migrácie alebo krátko po období dažďov, kedy je ešte pri močariskách vidieť hady alebo migrujúce vtáky.
Osvieženie pre zebry v parku Serengeti
A tie žirafy? Našli sme aj také opálené
Ak sa do Tanzánie chystáš a potrebuješ pomôcť s tvorbou itineráru, spojme sa cez Instagram alebo mail gavelucia@gmail.com. Rada ti pomôžem alebo ti odporučím ľudí, ktorí ti pomôžu.
♡ gave
