Hneď po tom, ako som bola varovaná, že v Nórsku zamrznem (Fun fact #1: Nezamrznem, často krát je tu, v Bergene, teplejšie ako na Slovensku alebo v Česku.), prišli pochybnosti o schopnosti uživiť sa, lebo v Nórsku je draho. (Fun fact #2: Áno je.) Keď sa ma staršia pani na cudzineckej polícii pýtala, či sa dokážem sama supportovať, chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, že nemyslí emočný support, ale finančný. Ani v jednom prípade som si nebola istá. Má to však aj pozitívne stránky...
Som rada, že som v krajine, kde som doposiaľ za najlacnejší nákup štandartných potravín utratila 10€. Prečo? Pretože si omnoho viac uvedomujem hodnotu potravín a ľutujem spôsob, akým s nimi zaobchádzame. Ročne sa podľa FAO vyplytvá jedna tretina spracovaných potravín. Sama patrím ku ľuďom, ktorí si nevedia jedlo moc vážiť a to najmä preto, že som veľmi prieberčivá. V Česku nakupujem potraviny podľa toho, na čo mám v daný deň chuť. Ak nespotrebujem celý balík syra, niekedy sa stane, že už do konca týždňa naň chuť nemám, pokazí sa a putuje do koša...
Keď sa zrazu ocitnem v krajine, kde je priemerná cena čokoládovej tyčinky 2,5€, "dumb me realization" a potreba nového zaobchádzania s potravinami je viac než na mieste. (Fun fact #3: Nie všetky potraviny sú drahšie v priemere o dve eurá. Ceny sa naozaj veľmi líšia, veľa ich je podobných so Slovenskom alebo Českom, finálny účet je však nejako vždy vyšší.) Mnoho študentov v bohatších krajinách, než je tá ich však dokázalo vynájsť spôsoby, ktorými nielenže ušetria peniaze na nákupe potravín, ale aj zredukujú zbytočný odpad. Toto sú tri najzaužívanejšie spôsoby:
1. Dumpster diving
(Spoiler: Áno, je to tak, ako to znie, nie, nerobia to iba bezdomovci. Napokon je to jeden z must-do v Nórsku.)
Vyhadzovanie jedla potravinovými reťazcami je asi najväčším zdrojom plytvania. V košoch, často skončia balenia ovocia či zeleniny (tvoria najväčšiu časť food waste), v ktorých je jedno z desiatich pokazené (lebo ten balík nemá hodnotu na to, aby ho niekto kúpil), alebo potraviny, ktorým ostáva už len pár dní záruky, no stále sú dobré. V Nórsku (ale aj iných krajinách, pre viac info pozri dumpster map) sa reťazce zbavujú jedla dvojako - buď ho dajú ľuďom, ktorí prídu tesne po záverečnej (Jedná sa najmä o zástupcov rôznych charitatívnych organizácií, neziskoviek, ale pokojne aj študentov.
Aj napriek tomu, že tento spôsob zbavovania sa potravín bol v roku 2014 zakázaný, niektoré reťazce si nasledujú svoje vlastné politiky.), alebo ho šetrne naukladajú ku kontajnerom, prípadne na vrch odpadkov. Máloktorý reťazec má kontajnery uzamknuté alebo ohradené na súkromnom pozemku. Preto ak sa v noci vyberiete na prechádzku, je bežné blízko cesty nájsť kartón jogurtov, exotického ovocia, alebo pre tých, ktorí chystajú romantickú večeru, sa tam nájde aj kytica kvetov. Medzi takýmito "odpadkami" (Naozaj sa jedná vôbec o odpadky, ak je to stále plnohodnotné jedlo?!) sa často nachádzajú aj hotové bagety, burritá, sendviče.
Jedinou otvorenou otázkou dumpster divingu je legálny status a neexistuje na to jasná odpoveď. Jedným z problémov môže byť vstup na súkromný pozemok, v prípade, že sú kontajnery ohradené, čo v Bergene nie je moc častý prípad. Druhým zádrhelom, o ktorom som počula je, že v prípade, že je to jedlo v kontajneri, stáva sa majetkom majiteľa kontajneru. Politiky závisia od krajiny a Wikipédia má info o niektorých. Podľa môjho precízneho googlenia nemá Nórsko ustanovené žiadne konkrétne reštrikcie. Komentáre pri jednotlivých miestach na mape, rovnako ako rôzne komunity na FB, sú však dôkazom toho, že vo väčšine prípadov je to ticho tolerované, no treba mať oči na stopkách.
2. Príliš dobré na vyhodenie
Ďalším veľkým zdrojom odpadu sú predpripravené menučka, alebo jedlá výhradne z čerstvých surovín, ktoré reštaurácia nevydá počas otváracej doby. Jedenie vonku bolo pre mňa v Nórsku asi najväčším šokom, nakoľko som na to pomerne zvyknutá. Pri 20€ za chod, si však jeden odvykne veľmi rýchlo. Nakoľko aj majitelia reštaurácií sú len ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud ich jedla, začali sa združovať v aplikácii Too Good To Go a vydávajú toto jedlo ku koncu otváracích hodín za symbolickú cenu. Preto si síce vonku asi nevychutnám obed za 15 - 20€, ale večeru môžem mať za 2 - 4€, pričom opäť ušetrím jedlo, ktoré by zbytočne putovalo do koša. Tento trend sa zo západu dostal postupne aj na Slovensko a vznikla aplikácia HungrySlovak.
3. Sledovanie letákov nie je len pre veľkých a dospelých
Aby to nevyznievalo, že v obchodoch sa nedá nakupovať vôbec, existuje spôsob, ako ušetriť aj v nich. Všetci neznášame schránky preplnené letákmi, ktoré aj tak vo väčšine prípadov končia v košoch. V Nórsku sa s tým vysporiadali aplikáciou Mattilbud, ktorá združuje letáky veľkých potravinových reťazcov a umožňuje sledovať momentálne zľavy v regióne, kde sa nachádzate. Aktuálne zľavy sú zoradzované aj podľa konkrétnych kategórií Takže win-win - žiadne letáky a niekto, kto sleduje zľavy za mňa!
Samozrejme, jesť treba vždy a za každých podmienok, takže tieto tipy len navrhujú spôsob, ktorým sa dajú tieto výdavky znížiť a zároveň sa bude minimalizovať zbytočný odpad z potravín. O ďalších možnostiach toho, ako prežiť Nórsko (a Škandináviu) na budgete, už čoskoro - o študentských aerolinkách, bezplatnom ubytovaní (bez Airbnb, alebo couchsurfingu), alebo bezplatných podujatiach. V pláne je aj budget travel Dánsko a Švédsko, alebo honba za polárnou žiarou. Prekvapivo je tých možností naozaj veľa, takže budú pribúdať postupne.
Inak long story short - mám sa fajn, stále mi nie je zima, ešte ani raz som nezmokla, ani nezaplatila za pivo 7€. A ešte ma to tu neomrzelo.
♡ gave
