...a každý je už takmer storočie vítaný zažiť najväčšiu udalosť Kapverdských ostrovov na vlastnej koži. Rytmy samby, farebné a trblitavé kostýmy, ulice plné vysmiatych ľudí, vyšperkované choreografie i vozy, z ktorých kývajú kráľovné a králi, no aj rôzne podomácky vyrobené kostýmy s účelom zabavť alebo upozorniť na rôzne sociálne témy. Karneval na ostrove São Vicente je neopakovateľným zážitkom.
To, že famózna bosá kráľovná morny Cesária Évora opisuje svoj rodný ostrov ako malú Brazíliu však určite neznamená, že oslavy by boli malé. Práve naopak, karnevalové dni sú momentom, kedy sa ku približne 75-tisíc obyvateľom (São Vicente je druhým najobývanejším ostrovom) ostrova pridáva veľké množstvo zahraničných turistov, ktorí chcú zažiť jedinečnú atmosféru, ktorá vlastne stelesňuje všetko, čím Kapverdy pre mňa sú - radosť zo života, hudba a tanec.
Každá skupina má dva páry nosičov vlajok
Hlavné ulice mesta Mindelo sa zatvoria a tribúny, okná a balkóny domov, či dokonca strechy zaplnia diváci. Na jednej zo striech hlavnej ulice Rua Lisboa priami pred ružovučkým Palácio do Povo pozorujem celú tú nádheru aj ja s mojimi miestnymi kamarátmi. Takto nejak som si moju narodeninovú oslavu toho roku predstavovala.
Naše miesto na pozorovanie karnevalu v uliciach Mindela
päť dní legendárneho čurbesu pre škôlkarov i dôchodcov
Karneval sa začína už v piatok, kedy dostávajú priestor tí najmenší. Túto časť zažívam ešte na ostrove Boa Vista, kde vidím malé deti vyobliekané v trblietavých kostýmoch, ktoré upozorňujú na klimatickú zmenu a globálne otepľovanie. Už na samotných kostýmoch, ktoré sú každému dieťaťu ušité na mieru vidieť, že sa začalo to najdôležitejšie obdobie roka. To, na ktoré sa šetrí tak, ako u nás na vianočné darčeky.
Na São Vicente prichádzam po skoro 19 hodinách na lodi v nedeľu večer, vraj v tom najlepšom. No ulice mesta sú krátko pred polnocou tiché, nič neznačí legendárny čurbes, ktorý sa tu mal konať. Prvé bubny počujem až na druhý deň poobede, keď ležím na mestskej pláži Laginha. Bubnovanie sa pomaly začína rozširovať do ďalších ulíc a silnie. Až dokým krátko po západe slnka neroztancuje sprievody v rytmoch brazílskej samby. Utorňajšia noc patrí tropickej sambe.
Kostýmy sú vyšperkované do posledného detailu
Oslavy pripomínajú portugalské Santos Populares, ktoré som si počas môjho života tam nesmierne obľúbila. Aj keď opakujúca sa pesnička Ôli temp ta bem panhób nechá nielen Baby, ale ani kapverdských novorodencov či dôchodcov sedieť na stoličke v kúte, to najhlavnejšie prichádza až v utorok, v deň mojich narodenín.
Dobre, možno neroztancovali úplne všetkých
"Jasné, že musí vyhrať Monte Sossego, je to štvrť, z ktorej pochádzam, a vyhrali už dva roky po sebe," hovorí moja miestna kamarátka Claudia. Postupne ma zasväcuje do toho, ako funguje najdôležitejší karnevalový deň. Okrem zosynchronizovaných tanečníkov sú dôležití aj nosiči vlajok, bubny vedené samba tanečníčkami, kapela, no a predovšetkým veľké vozy, na ktorých sa vezú adepti na kráľa a kráľovnú karnevalu.
Súťažný voz skupiny Estrelas de Mar
Ľudia sa radujú, tlieskajú, hýbu sa do rytmov bubnov, kývajú svojim známym zapojeným v sprievode. Z okna pod nami práve niekto vypustil žiarivé konfety a človek na druhej strane ulice zapálil červenú svetlicu aby tiež ukázal podporu skupine Monte Sossego, ktorá ako tému svojho sprievodu vybrala africké dedičstvo. Otroci v reťaziach i Amícar Cabral, osloboditeľ ľudu západnej Afriky. Na ďalší deň sa dozvedáme, že Monte Sossego sa stáva víťazom tretíkrát po sebe.
Nosiči vlajky skupiny Monte Sossego
Jeden zo súťažných vozov skupiny Monte Sossego, vyobrazujúci mimo iné Amícara Cabrala
kde Brazília stretá Afriku
To, že sa najvýznamnejší karneval odohráva práve na São Vicente nie je náhoda. V prvej polovici 19. storočia sa ostrov vďaka skladu uhlia stal dôležitou súčasťou obchodu medzi Európou a južnou Amerikou. Lode však cez ostrov neprenášali len tovar ale aj rôzne formy zábavy a kultúry z oboch kontinentov a vytvorili tak kultúrne centrum Kapverd, o ktorom som písala dávnejšie. Na začiatku 20. storočia začali byť Kapverďania inšpirovaní práve sprievodmi marchinhas z Ria. Ku tomu pribudla samba, trblietavé a farebné kostýmy, vďaka ktorým dnes ulice Mindela pripomínajú ulice Brazílie.
Ešte však než začne samotný karneval, dostávajú priestor mandingas, ľudia imitujúci etnickú skupinu mandinka zo západnej Afriky. Bojovníci mandinka sa už od 13. storočia aktívne stavali proti portugalskému kolonializmu. Kapverďania sa s mandinkami stretávajú v polovici 20. storočia, kedy navštevujú Mindelo na ich ceste do Portugalska.
Tak ako na pevnine, aj tu sa obyvatelia predmestí snažili upozorniť na nerovnosti a korupciu a prebrali na to výzor týchto obyvateľov z pevniny. Natierali sa preto čiernou farbou a zahalení iba do krátkej sukne z peria pobehovali ulicami. Dnes mandingas už skôr len krikom "harrrrrrrya!" strašia mladšiu populáciu. Aj tento pokrik nesie svoju symboliku. Je skomoleninou z piesne hudobníka Harryho Belafonte, ktorý vyzýva svoj ľud pri príchode revolúcie slovami "hurry up!".
Čas vo svetle reflektorov (alebo pouličných svetiel) prichádza pre mandingas prvú nedeľu po karnevale. V tento deň sa ľudia ešte raz hromadne vyberú do mesta, aby spoločne s mandingas karneval pochovali a zároveň si uctili svojich afrických predkov. Po západe slnka ukladajú do oceánu dve truhly a dav ešte raz zakričí...
Skupina upozorňuje na komplikácie pri ochrane korytnačiek
Najväčšia udalosť Kapverdských ostrovov je pochovaná a to až dokým sa skupiny nenaučia novú choreografiu samby a štyri skupiny nepripravia nové sprievody. Majú na to približne rok. No hudba ani tanec neodznejú, už teraz sa opäť ozývajú v miestnych baroch a putikách a spríjemňujú život všetkým naokolo, dokým sa tento čurbes odohrá znova. A ja sa už nemôžem dočkať ako toho budem súčasťou i o rok.
Ak sa na karneval na São Vicente alebo na Kapverdy chystáš a potrebuješ pomôcť s tvorbou itineráru, spojme sa cez Instagram alebo mail gavelucia@gmail.com. Časté otázky o cestovaní na Kapverdách nájdeš tu.
♡ gave
