Zaujímavé
za kapverdskou kultúrou a tradíciami na ostrov São Vicente
"Hádam si tú cestu z prístavu nešla o takomto čase pešo a ešte ku tomu sama!" Víta ma o piatej ráno vedúca hostela a útulku v centre Mindela. Na ostrove Boa Vista som sa už udomácnila tak, že som pozabudla, že na Kapverdských ostrovoch sa dá ešte stále stretnúť s pouličnými gangami a ako osoba očividne prichádzajúca z Európy som pre nich vhodným terčom. Namiesto súvislej odpovede sa však po 19 hodinách na lodi na otvorenom oceáne zvládnem len pousmiať. Usadím sa na gauči na recepcii a v momente zaspávam. Bemvindo a São Vicente!
Jedna vec je cestovať na punk v Európe, druhá na odľahlých afrických ostrovoch v Atlaniku, no vzhľadom na to, že som sa o ceste musela rozhodnúť v priebehu minút, bol risk jedinou možnosťou. Ostrov São Vicente nie je mojou konečnou destináciou a pôvodne som sa mu vlastne chcela vyhnúť úplne, no niekoľkodňová zastávka nakoniec prišla vhod na utriedenie si myšlienok ohľadom nasledujúcich dní. Navyše, väčšina mojich najbližších kapverdských priateľov je práve z tohto ostrova a ak by som sa na ňom nezastavila, bolo by to pre nich urážkou. Než sa teda vydám do mojej cieľovej destinácie, spočiniem na chvíľu
| Najmodrejšia pláž na Kapverdách, Laghina v meste Mindelo |
| Farby ostrova São Vicente |
Kultúrne centrum Kapverdských ostrovov
I mali pravdu. Nielen, že by to bolo urážkou pre nich, ale zároveň by som zmeškala atmosféru kultúrneho centra Kapverdských ostrovov, ktorým São Vicente je. Obzvlášť jeho hlavné mesto Mindelo sa preslávilo farebnými domčekmi, pulzujúcim nočným životom a neutíchajúcou hudbou rôznych žánrov, ktorá ho doprevádza. Nemyslím tým beznádejne vypredané kluby a ulice plné neónov, to vôbec. Naopak, Mindelo je živá hudba uprostred ulice, tanečné kroky namiesto chôdze i temperamentné rytmy funany, ktorá je typickým hudobným žánrom ostrovov, oslavujúcim život. Myslím i tých náhodných ľudí, ktorí si brnkajú na gitaru v collective, kde si ledva máte kde sadnúť, no i nenápadné jazzové bary. Kapverďania sú všeobecne plní energie a oddaní hudbe celým telom, no a ostrov São Vicente je stelesnením tejto črty tohto národa.
Kultúrny zážitok je ešte intenzívnejší 40 dní pred Veľkou nocou, v Popolcovú stredu, kedy sa začína miestny karneval. Hudbu doplnia exotické farebné kostými a celé ulice sa zaplavia nielen miestnymi, ale aj návštevníkmi z celého sveta, ktorí si túto udalosť nechcú nechať ujsť. Césaria Évora prirovnáva ostrov v tomto období ku Brazílii - farby, hudba, radosť, morabeza a žiadne šarvátky. Speváčka, ktorá získala v roku 2004 ocenenie Grammy za stelesnenie hudobného žánru morna, sa tiež narodila v Mindele, keď boli ostrovy ešte súčasťou Portugalska. O láske, túžbe po domove, nostalgii a histórii Kapverdských ostrovov spievala bosá, za čo si vyslúžila aj prezývku Bosá kráľovná morny. Svojou eleganciou ohúrila aj africký Woodstock, ktorý sa od 80. rokov koná každoročne počas augustového splnu na východnom pobreží ostrova v mestečku Baía das Gatas.
| Bosá kráľovný morny Césaria Évora vytesaná do omietky v jej rodnom meste |
Dvanásť kilometrov medzi sopkami a oceánom
Do mestečka Baía das Gatas prichádzam počas druhého dňa na ostrove aj ja. Nie je tu nič, čo by pripomínalo existenciu veľkolepého festivalu a dokonca ani žraloky, podľa ktorých si toto miesto vyslúžilo pomenovanie. Avšak za nimi som sa napokon ani nevydala. Vedúca hostela, kde som trávila noci, mi odporučila prechádzku po východnom pobreží - z Baía das Gatas do dedinky Calhau.
Milujem hostelovú kultúru, pretože bez ohľadu na to, koľko nocí si zaplatíš alebo kedy je čas na check in, dosiaľ mi boli všade nápomocní, nech som sa zjavila kedykoľvek. Nemka, ktorá mi dovolila zobudiť ju o piatej ráno, len aby som mohla spočinúť na gauči je toho skvelým príkladom. Zároveň sú hostely miestom, kde všetci veľmi ochotne poskytujú rady ako precestovatť miesta čo najlacnejšie. Preto hneď zrána sedím v zdieľanom taxíku collectivo pri modrovlasej poľskej dôchodkyni, ktorá je na svojej ceste okolo sveta. Žilina a Krakow sú tak blízko a my sa predsa stretneme niekde uprostred Atlantiku. Ešte než sa naše cesty za Monte Verde rozdelia, rozpovie mi o svojich obľúbených miestach, púšti Atakama či Austrálii. Je to posledný človek, ktorého v nasledujúcich hodinách uvidím.
| Rybárska osada pod Monte Verde neďaleko Baía das Gatas |
Putujem pobrežím a silno vo mne rezonuje kontrast medzi mestom Mindelo, kde sa po temer dvoch mesiacoch stretám so semafórmi a prechodmi prechodcov, a provizórnymi rybárskymi príbytkami na východnom pobreží. Hudba a vrava hlavného mesta stíchla, teraz počuť len oceán či občasný štebot prímorských vtákov. O chvíľu však v mojej mysli pominú i tieto zvuky a ostávam len ja s mojimi myšlienkami. Ešte prednedávnom vyzeralo všetko perfektne nalinajkované, moja pracovná sezóna mala skončiť až v januári a predsa sa na začiatku decembra nachádzam už na úplne inom ostrove. Nepredvídateľnosť a nevyspytateľnosť života, akým krásnym a dobrodružným ho tieto dva prívlastky robia. Dvanásť kilometrov kráčam len sama so sebou a rozmýšľam, čo bude ďalej. Nič predomnou, nič za mnou... Ako je to vždy na ceste.
| Po niekoľkých týždňoch práce s ľuďmi prišla táto samota a ticho veľmi vhod na načerpanie nových síl |
| Pobrežný chodník |
Z Boa Visty do Bela Visty
"A keď prídeš do Calhau, tam si v reštaurácii Hamburg dáš najlepšiu grilovanú rybu, než budeš čakať na collectivo." Hneď ako zídem z opustenej pláže a obídem vyhasnutú sopku, zjavuje sa mi neveľká dedina. Nájsť v nej reštauráciu Hamburg s údajne najlepším úlovkom dňa vôbec nie je problém. Po dvanástich kilometroch príde vhod aj ľadovo chladná Strela, lokálne pivo. A možno aj dve, veď napokon hlad je prezlečený smäd. Aj keď hudba stíchla, morabeza, teda miestna pohostinnosť sa v týchto rybárskych končinách nevytratila.
| Za sopkou sa už nachádza rybárska dedina Calhau |
Pri poslednom súste sa spytujem čašníčky, či mi poradí ako sa dostať späť do Mindela. Konverzáciu započuje muž v mojom veku pri vedľajšom stole. Ak mi nevadí sedieť na korbe, majú pre mňa miesto. "Myslím, že sme ťa videli už ráno, v Baía das Gatas, usudzujem podľa tých krikľavých nohavíc [ktoré prislúchajú ku mojej pracovnej uniforme]. Tiež sme tam mali zastávku." Kto by v takomto momente rozmýšľal nad výchovou z detstva, ktorá jasne káže, že ku cudzím ľuďom sa do auta nesadá... Vyšlo to v Dolomitoch, vyšlo to v Portugalsku, prečo by to nemalo vyjsť v krajine, kde mnohým favelám ešte stále velia gangy a tvoji priatelia aj z tohto ostrova ti ukazujú stopy po bodných ranách. Čo by sa mohlo pokaziť?
"Diaľnica" Mindelo-Calhau je zľava lemovaná pohorím Santa Luzia d'Terra. Neviem sa nabažiť toho, ako sa mi krajina mení pred očami a ako už pomaly začína pripomínať moju cieľovú destináciu, ostrov Santo Antão. Požiadajú ma, aby som pustila moju obľúbenú hudbu a tak im z repráku pustím moje aktuálne najobľúbenejšie skladby od Ryana Harrisa a The Lumineers. Na hudbu sa však nesústredím, pretože sa započúvam sa do príbehu o tom, ako sa Luisovi rodičia odsťahovali z Kapverd do Európy a teraz už niekoľko rokov žijú v Luxembursku.
Sú jednými z mnohých. Na Kapverdských ostrovoch nájdete necelých 600-tisíc obyvateľov. Za hranicami ostrovov je ich obdobný počet. Veľký počet Kapverďanov sa nachádza v Portugalsku, Spojených štátoch amerických, Senegale či Holandsku. Práve silná nostalgia za rodnou hrudou dala vzniknúť sodade, slovu, ktoré opisuje pocit odlúčenia a chtíča po niečom, čo sme kedysi mali a teraz sa to javí byť nedosiahnuteľné. Pocit, ktorý sa stal ústredným pre hudobný žáner morna, ktorým sa preslávila Césaria Évora. Napokon, i jej naznámejšia pieseň nesie tento názov.
| Cesta po diaľnici Mindelo-Calhau na korbe pickupu s výhľadom na pohorie Santa Luzia d'Terra |
Z Boa Visty do Bela Visty
"Dúfam, že sa neponáhľaš, zavezieme ešte domov moju tetu." Ja mám všetok čas sveta, menšia zachádzka mi určite problém nerobí. Vo vlasoch cítim vietor a v srdci spokojnosť, takto som si to predstavovala. Odbáčame do štvrte, ktorú pri prvom pohľade mnoho ľudí z Európy odsúdi alebo začne lamentovať nad chudobou miestnych obyvateľov. Čo ma však prvé mesiace na Kapverdách naučili je, že bez ohľadu na majetok, žijú títo ľudia častokrát bohatšie životy ako my.
A beztak, prvé zdanie častokrát klame. I domy, ktoré sa javia byť nedostavané sú bežne plne vybavené, o čom sa presviedčam i teraz. Bez poche mel, miestneho medového likéru z cukrovej trstiny, a marakujovej zmrzliny vraj v ceste pokračovať nebudeme a tak ochotne beriem do rúk môj pohár a sŕkam slaďučký nápoj. A tak ani neviem ako zrazu sedím vo štvrti Bela Vista na okraji Mindela a s rodinou, ktorú som ešte pred hodinou ani nepoznala si pripíjam na ďalší krásny deň a úspešné ďalšie kroky na ceste. Keď dopijeme, nasadneme späť na korbu a zavezú ma až ku obchodu s potravinami, kde si ešte vybavím menší nákup na zajtrajšiu cestu. To bol zase deň.
| Na Kapverdách je bežné byť pohostený niekym, koho ste práve spoznali |
| Východ mesta Mindelo, štvrť Bela Vista |
até logo?
Ešte v ten večer zapíjam úspešný deň jemným grogom v populárnej miestnej reštaurácii s mojim novým priateľom z hostela, ktorý dúfa, že sa mu po mojom rozprávaní o Boa Viste podarí navštíviť aj tento ostrov. Nesedíme však príliš dlho, už ráno totiž pokračujem v mojej ceste do cieľovej destinácie. Keď o ôsmej ráno nasadám na trajekt ešte netuším, že o pár dní si moje rande s týmto mestom zopakujem ešte intenzívnejšie. A už vôbec netuším, že keď ubehne jedenásť mesiacov od mojej cesty, budem mať kúpenú ďalšiu letenku na Kapverdské ostrovy, s cieľom navštíviť karneval na ostrove São Vicente, ktorý je v roku 2024 naplánovaný na moje narodeniny. Tak teda até logo!
Ak sa na São Vicente alebo Kapverdy chystáš a potrebuješ pomôcť s tvorbou itineráru, spojme sa cez Instagram alebo mail gavelucia@gmail.com. Časté otázky o cestovaní na Kapverdách nájdeš tu.
♡ gave
PS. São Vicente je ostrov kultúry, o ktorom netreba len počuť, ale treba ho aj počuť. Preto pripájam playlist s populárnymi kapverdskými pesničkami. Tradičná funana, morna či kizomba, ale aj noví umelci na kapverskej scéne. Takto znejú Kapverdy: