V prvom rade si všímam tie útesy a potom ucítim vôňu jazmínu ale aj tajomstiev. Pestrofarebné domy iných kapverdských ostrovov vystriedala pestrofarebnosť kvetov, chaos autentická organizácia miešajúca Afriku, Portugalsko i Ameriku. Brava je všetkým známa ako ostrov kvetov a krásnych žien. No táto idylickosť tejto oázy pokoja so sebou prináša aj prekliatie.
V tomto blogu sa dočítaš:
- čo robí Bravu tak unikátnym ostrovom,
- prečo sa na Brave hovorí perfektne po anglicky,
- ako som Bravu prešla peši,
- ako si naplánovať cestu na ostrov Brava,
- kde sa ubytovať alebo najesť.
Dedina ukrytá medzi útesmi
Z vyhliadky sa dívam na strmé útesy, ktoré ma obklopujú a tak pripomínajú ostrov Santo Antão. Prevýšenie 500m sa v porovnaní s hladinou mora zdá byť niekoľkonásobne väčšie. Premýšľam nad nie tak dávnymi časmi, kedy miestni obyvatelia tento terén prekonávali pravidelne pešo. Napokon mnohí to tak ešte dodnes robia, pretože niektoré obydlia sú do tejto panorámy len tak zasadené bez akejkoľvek prístupovej cesty. Cukrová trstina položená na ramenách a strmý chodník pred sebou. Nie mnohí sa však pri vode usadili, dnes počet obyvateľov číta menej ako 100 a v nasledujúcich rokoch sa to môže zmeniť. Len z krásnych panorám, ktoré Brava ponúka sa totiž miestni obyvatelia nenajedia a tak už desaťročia hľadajú útočisko v zámorí, predovšetkým v Amerike.
Do dediny Lagoa sa dá dostať iba pešo
Najizolovanejší obývaný kapverdský ostrov
"Kedysi sa tu ešte lietalo, pamätám si na to, boli to dobré časy. Ale nič pre tých, ktorí sa báli lietania. Je to škoda, od zrušenia letiska je to už len izolovaný ostrov," hovorí mi perfektnou americkou angličtinou druhý návštevník reštaurácie. Jeho meno je Al, pochádza z Bravy, no väčšinu života prežil v Amerike. Letisko na ostrove zatvorili v roku 2004 len 12 rokov po jeho otvorení. Na vine bol častý silný vietor a letecká katastrofa na ostrove Santo Antão z roku 1999. Odvtedy sa ostrov spolieha čisto na lodnú dopravu trikrát do týždňa a o pristávaciu dráhu sa starajú už len lámajúce sa vlny na oboch jej koncoch.
Letisko Esperadinha zatvorené v roku 2004
Práve doprava, ktorá je častokrát nepravidelná, robí z Bravy vzdialené a tajomné miesto. Osobne poznám len jednu osobu, ktorá na ostrove bola, a to vrátane mojich lokálnych priateľov. Čím viac sa mi niečo javí nedosiahnuteľné a opradené tajomstvom, tým viac ma to priťahuje ako magneta a láka ma rozbehnúť sa tam a objaviť to miesto. A zhodou náhod sa mi po troch rokoch na Kapverdách konečne naskytá aj ideálna príležitosť.
Tak blízko a tak ďaleko
Ideálna príležitosť pre mňa však ešte neznamená ideálne podmienky. Len dva dni pred odchodom sa oceán rozzúri a všetko ide "do kytek". Nie však do tých, ktoré chcem na Brave ovoniavať. Podľa predpovede aspoň päť dní lode nevyplávajú, čo pre mňa kvôli obmedzenému voľnu znamená, že moje dobrodružstvo musím predčasne ukončiť. Telefonujem, mailujem, snažím sa získať odpoveď, či existuje aspoň nejaká šanca, že by loď napokon mohla vyplávať, no odpovede sa rozchádzajú. Až dokým sa loď Liberdadi v pondelkové ráno nezjaví na radare.
V prístave na ostrove Fogo všetci nedočkavo loď Liberdadi vyzerajú na obzore. Bodaj by nie, vždy, keď sa loď na Kapverdách oneskorí, jej príchod bujaro oslavuje. Oslavujú nielen tí, ktorí to majú niekam namierené, ale aj tí, ktorí sa tešia na zásoby, ktoré loď priváža. Naloďovanie netrvá ani dve hodiny. Ak nerátam pár misionárov, na palube som jediná beloška. Na Bravu ideme podľa rozvrhu.
Prístavná dedina Furna
Výhľad na mesto Nova Sintra a ostrov Fogo
Kde sa stretá Afrika s Portugalskom a Amerikou
Akonáhle po hodinovej ceste loďou vkročím na ostrov, prepadnú ma silné emócie. Poprvé, neverím, že sa to napokon porarilo. Podruhé, cítim, že je niečo inak. Už na prvý pohľad je ostrov veľmi odlišný od tých zvyšných, a tento pocit zosilnie, keď sa collectivo vyšplhá 99 zatáčkami do hlavného mesta Nova Sintra. Farebné domčeky iných ostrovov vystriedali na miestne pomery honosné biele vily typu sobrado esteticky vstavané do alejí fikusov.
Ulice mesta Nova Sintra
To, že hneď pri prvej večeri stretám dvojicu Američanov, ktorých som dosiaľ na Kapverdách nestretla, len zamotáva celý môj dojem z tohto miesta. Čoskoro však zistím, že ľudia ako Al tu nie sú žiadnou raritou. Ak by som zaklopala na dvere ktorejkoľvek z týchto bielych víl, vypočula by som si americký sen niekoho ďalšieho.
Na Kapverdách je história migrácie veľmi bohatá, napokon v zahraničí žije viac Kapverďanov než na ostrovoch samotných. I tu má však Brava svoje špecifikum. Obyvatelia tohto ostrova odcházdali na rybárskych lodiach výlučne do Ameriky. Komukoľvek sa na ulici prihovoríte, u staršej generácie zistíte, že žil časť života v Amerike, u mladšej zas, že niektorý člen rodiny tam ešte stále žije. Tak ako na ostrove Santo Antão sa vám budú prihovárať plynulou francúzštinou, tu to zas bude angličtina.
Nova Sintra ukrytá v alejách stromov
Na kapverdské pomery je centrum ostrova krásne zorganizované, akoby malo v súlade s miestnou prírodou vytvárať oázu pokoja obdobne ako české kúpelné mestá. A minimálne na mňa to určite funguje. Biele vily mesta Nova Sintra priradili toto mesto aj na čakací list zoznamu dedičstva UNESCO. Táto architektúra kombinovaná s veľkými súkromnými aj verejnými záhradami a alejami stromov mala pôvodne pripomínať mesto Sintra v Portugalsku (Nova Sintra = Nová Sintra), ktoré je však paradoxne známe svojou pestrofarebnosťou. Tu tú pestrofarebnosť domov nahrádzajú kvety.
Námestie mesta Nova Sintra
Navštíviť niektorú z týchto víl je lákavé, no je neskoré poobedie a ulice už pred súmrakom zívajú prázdnotou. Vlastne nielen ulice, ale ako postupne zisťujem, aj množstvo domov tu už dávno nikto nenavštívil a zmocňuje sa ich príroda. Všetko je tak zvláštne tiché a osamelé. Kam sa podel ruch a hudba ulíc mojej Boa Visty? Vyzeralo to tu takto aj za čias najznámejšieho kapverdského poeta Eugénia Tavaresa, ktorého morny spievala Césaria Évora?
Mestu pomaly začína dominovať príroda
Krásna a idylická Brava postupne prichádza o svojich obyvateľov a stáva sa z nej skôr dovolenkové sídlo jej posledných obyvateľov. Vyzerá to, že do roku 2030 ostane z aktuálnych 4-tisíc obyvateľov len polovica. Tí zvyšní sa presťahujú za príležitosťami na iné ostrovy alebo za rodinnými príslušníkmi do Ameriky. A ostrov tak stíchne ešte viac. Na druhú stranu sa vrátia takí, ako Napoleon. Nie Bonaparte, ale starší pán, ktorý ma oslovuje kým čakám na moje collectivo. Tiež strávil v Amerike väčšinu svojho života, no dôchodok sa rozhodol stráviť doma. Veď aj tak to teraz v Amerike ide "do kytek", ako hovorí.
Pešo po ostrove Brava
Brava však nie je len Nova Sintra a Eugénio Tavares. Vlastne väčšinu jej príbehov skrývajú práve tie malé rybárske dediny, schované za strmými útesmi a neprebádanými chodníčkami. Keď v roku 1747 zapísal Jacques-Nicolas Bellin usadlosť Fajã de Água do mapy po prvý krát, diali sa na Brave veci. Mnoho amerických lodí s lovcami veľrýb zastavovalo v tejto dedinke, ktorá ich vítala dobre situovaným prírodným prístavom ale aj obyvateľmi, ktorí boli veľmi zdatní na oceáne. Počas rokov sucha Bravania využívali prítomnosť američanov a tiež svoje expertné rybárske zdatnosti, aby sa na rybárskych lodiach dostávali za oceán, kde častokrát ostali žiť. Až dokým všetkých nepoznačila tragédia lode Matilde počas 2. Svetovej vojny.
Zostup do rybárskej dediny Fajã de Água
Hneď na druhý deň sa do tejto dedinky pešo z mesta Nova Sintra vyberám, len aby som zistila, že aj keď je ostrov maličký, chodníčky kedysi dávno vyšľapané v strmých horách robia aj z krátnej prechádzky začne kvitnúť celodňové dobrodružstvo v objatí hôr, kôz, somárikov a opustených dedín.
Vo Fajã de Água dnes nenapočítaš viac ako 100 obyvateľov a tam myslím spadajú aj všetky priľahlé usadlosti postavené po ceste. Je vidieť, že kedysi táto dedina bola luxusným sídlom, vily s výhľadom na šíry oceán a krásna promenáda, všetko ukryté v objatí hôr. Viem si predstaviť, že za čias slávy ostrova to bolo vychýrené dovolenkové stredisko vyšších tried.
Zvedavý somár
Dedina duchov Lavadura z vtáčej perspektívy
Ako zostupujem do dediny, prechádzam ešte ďalšími ohradenými usadlosťami curral. Chodník začína byť skrytý vo vysokej tráve, sem-tam narušený zosuvom pôdy. Dnes už nie je príliš frekventovaný. Usadlosti sú už dávno prázdne a dedinu Fajã de Água spojili s mestom Nova Sintra kamennou cestou. Počas celej cesty nestretám nikoho, som obklopená horami a tichom, ktoré na tomto mieste ostalo. Až v dolných častiach ma sem-tam minie malá skupinka mužov s mačetami, ktorí idú zbierať cukrovú trstinu, aby bolo z čoho vyrábať grogue.
Zájdená sláva dediny Lavadura
Fajã de Água zažíva ešte druhý rozkvet a to, keď tu v roku 1992 vybudujú malé letisko uľahčujúce dopravu na ostrov. Napokon nie dedinka samotná, ale asi 20 minút vzdialené opustené letisko je mojou finálnou destináciou. Prechádzka po jeho polorozpadnutej pristávacej dráhe s myšlienkami o všetkých tých opakovaných pristávaniach a pasažieroch, ktorí sa vracali domov alebo prichádzali len tak za oddychom v tejto oáze pokoja. Dnes namiesto hluku pristávajúcich lietadiel počúvam silné hypnotizujúce vlnobytie.
Ticho na promenáde dediny Fajã de Água
Horami dolami za rybami
Aj po ukončení lovu veľrýb ostáva tradičný rybolov súčasťou miestnej každodennosti. Miestni rybári ešte za tmy schádzajú úzkym a strmým chodníkom ku svojim tradičným dreveným loďkám v prístave pod dedinkou Lomba Tantum a nazad sa vracajú s proviantom pre celý ostrov, na ktorom si asi pochutím večer. Lebo ryby sa na Kapverdských ostrovoch jedia len čerstvé a moju zvedavú hlavu zaujíma, ako to celé vyzerá. Pôvodne ma zaujímala výroba kozieho syra cachaço, no vzhľadom na to, že miestnu fabriku už zatvorili, vydávam sa do rybárskej dediny Lomba Tamtum.
Cesta do Lomba Tantum
Dostať sa tam mi trvá azda dve hodiny pešo po kamennej ceste, no nevyrážam z Nova Sintra ale z dediny Nossa Senhora do Monte. Ani tento deň nestretám po ceste nikoho, len pár šedohlavých rybárikov s krásnymi modrými krídlami a výrazne oranžovým zobákom, ktorých tu nazývajú passarinha. Dedina Lomba Tantum sa nachádza na útese, no do prístavu treba pokračovať ešte ďalšiu pol hodinu strmým chodníkom. Kedysi im tu pre uľahčenie práce vybudovali aj malú lanovku, aby svoj denný úlovok nemuseli pracne vynášať, no jej prevádzka sa očividne skončila len o pár týždňov neskôr.
Na obed, keď do prístavu prichádzam ja, sú lode už na brehu. Pár rybárov sa venuje údržbe svojich lodiek, dokým ich pozornosť neupúta turistka. V týchto končinách ľudí ako som ja často nevidieť. Vymeníme si pár pozdravov a bez ďalšieho odkladu sa vrátia ku svojej rutine. Ja sa zatiaľ rozhliadam vôkol, akoby som už z brehu chcela uvidieť veľrybieho žraloka, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú. V skutočnosti však len naberám dych na výšľap späť.
Rybársky prístav fotený z dediny
Dole v rybárskom prístave
Řekni, kde ty kytky jsou, kde mohou být...
Brava nesie prívlastok "ostrov kvetov a krásnych žien". Pretože mnohí poznajú Kapverdy ako dovolenkovú destináciu podľa ostrovov Sal a Boa Vista, ktoré sú púštne, moje rozprávanie o zelených ostrovoch často všetkých prekvapí. Brava je vďaka častej hmle, ktorá sa tu na horách zráža, domovom rozmanitých druhov rastlín, z ktorých je 24 endemických.
Horská dedina Campo Baixo
Avšak aj keď je rozkvitnutá a kvetmi prevoňaná viac než ktorýkoľvek ďalší ostrov, už dávno ostrov nepripomína botanickú záhradu alebo portugalskú Sintru. Obdobie sucha, ktoré ja na Brave zažívam nie je bežné, je omnoho silnejšie a predpokladá sa, že bude aj omnoho dlhšie. Nielen miestna jedinečná flóra ale aj poľnohospodárstvo, na ktoré sa všetci obyvatelia spoliehajú, dostávajú klimatickou zmenou zabrať.
Rozhovor, ktorý vediem s riaditeľom organizácie Biflores Dheerajom, ma v mnohom zaskočí. Tak krásny ostrov a tak ťažko skúšaný. Veci, o ktorých sa pri plánovaní cesty len tak nedočítaš. Dheeraj sa so svojim tímom snaží o návrat pôvodných druhov rastlín na ostrov a to bez využívania nejakých prevratných technológií (na Brave napríklad ešte dodnes nie je technológia na odsoľovanie vody). Sám sa kvôli potenciálu tohto ostrova prisťahoval až z ďalekej Indie a verí, že sa mu ho s jeho kapverdským tímom podarí oživiť. Biflores organizujú aj sprevádzané prechádzky prírodou Bravy a pre mňa je to určite niečo, pre čo sa na ostrov ešte vrátim.
Krásna príroda a tajuplná atmosféra, ktoré sú tu v kopcoch a miestnych dedinách ukryté, spravili z Bravy skutočne unikátny ostrov, ktorý možno s ostatnými deviatimi spájať snáď len preto, lebo spadajú do jednej republiky. Sama verím, že sa ostrov stane vyhľadávanejším a aj vďaka turizmu nebudú musieť jeho obyvatelia nútení odchádzať a krásne dovolenkové strediská začnú opäť znieť vravou a hudbou.
Dračí strom
Baobab uprostred opustenej záhrady
Ako na Bravu?
Cesta na ostrov Brava
Loď Liberdadi spája ostrovy Santiago - Fogo - Brava trikrát do týždňa (pondelok, štvrtok, sobota), pričom rozpisy sú zverejnené asi mesiac dopredu na CV Interilhas. Vždy treba počítať s variantou, že spoj bude zrušený, a mať pripravenú dostatočnú rezervu. Nalodiť sa dá už priamo na Santiagu alebo na Fogu a tak môžeš výlet spojiť s výstupom na najvyšší vrch kapverd Pico do Fogo alebo si vychutnať manecón (tradičné víno z ostrova Fogo, mimo ostrova ho nie je možné zohnať) s výhľadom na tento vrch. Na Fogo sa dá doletieť z ostrova Santiago dvakrát denne so spoločnosťou Cabo Verde Airlines.
Ubytovanie na ostrove Brava
Brava ponúka len pár ubytovacích možností, ktoré sa jednoducho dajú nájsť cez Booking.com (alebo ešte lepšie je následne si nájsť na ubytovanie kontakt a dohodnúť sa osobne) a obsadenosti sa netreba báť. Nový malý hotelík vzniká v rybárskej dedinke Fajã de Água, no najpopulárnejšou možnosťou je stále hlavné mesto Nova Sintra. Ja som už tradične siahla po budget verzii v Djabraba's Eco Lodge francúzskeho majiteľa Marca, ktorý je na ostrove od roku 2001, s raňajkami v cene. Hotel je síce starší, ale absolútne poslúžil účelu.
Výhľad z terasy Djabraba Eco Lodge
Ako prejsť ostrov Brava?
Na Brave existuje len malý kus asfaltovej cesty, medzi prístavnou dedinkou Furna a hlavným mestom Nova Sintra. Už v samotnom prístave ťa budú vítať taxikári alebo vodiči miestnych collectivos. Collectivo je spôsob hromadnej dopravy, ktorý funguje bez akéhokoľvek rozvrhu alebo fixných zastávok a jeho cena je okolo 2-3 EUR. Z Nova Sintra odchádzajú collectivos pri Paços do Concelho, len sa treba opýtať, kam má namierené.
Brava sa dá jednoducho prejsť aj pešo a netreba na to ťažkú turistickú obuv. Vždy odporúčam stiahnuť Mapy.cz a Komoot s mapami od Marca, kde sú zaznačené aj poľné chodníčky, a mať k dispozícii i offline verziu. Pri poľných chodníčkoch treba byť obozretný, pretože nie sú udržiavané, čo celému zážitku len dodáva atmosféru.
Hlavne nestratiť chodník
Ako je to na Brave so stravovaním?
Na Brave je cítiť, že je to turistami nedotknutý ostrov, život je tu stále veľmi jednoduchý. Nenájdeš tu bežné à la carte reštaurácie, len pár rodinných reštaurácií, kde sa varí pár denných jedál podľa dostupných surovín. Otváracie hodiny sú taktiež premenlivé, no vždy ti niekto najesť dá a zaiste chutne! :-)
Ak sa na Bravu chystáš a potrebuješ pomôcť s tvorbou itineráru, spojme sa cez Instagram alebo mail gavelucia@gmail.com. Časté otázky o cestovaní na Kapverdách nájdeš tu.
♡ gave
